Hebr 6, 10-20, Mk 2, 23-28
Keď sa Ježiš pri Jakubovej studni rozprával so ženou – Samaritánkou, apoštoli krútili hlavami: - Ako to, že sa rozpráva so ženou? Potom sa to už na jeho hlavu sypalo jedno za druhým: - Ako to, že je a pije s hriešnikmi? - Ako to, že sa nepostí? – Ako to, že nezachováva sobotu?
Hebr 5, 1-10, Mk 2, 18-22
Naša známa spisovateľka, publicistka Viktória Montana, rada používala prirovnanie: Ak horí budova, nebudem na nej umývať okna. Ale hasiť.
Hebr 4, 1-5. 11, Mk 2, 1-12
V seminári sme mali pravidelne pred štúdiom skriptúru – čítali sme 10-15 minút Písmo sväté. V piatom ročníku a najmä v štvrtom, sme si na izbe prečítali malý úryvok, pomeditovali nad nim a potom diskutovali. To sa nám časovo samozrejme pretiahlo.
Hebr 3, 7-14, Mk 1, 40-45
Zaznelo nám jedno z najkrajších zvolaní sv. Písma:
Hebr 2, 14-18 Mk 1,29-39
Michael Quoist: Plavec sa vynorí aby sa nadýchol, auto zastaví aby natankoval... Človek tiež potrebuje zastať a pouvažovať nad sebou...
Hebr 2, 5-12, Mk 1, 21b-28
Sila slova:
Veliteľ zavelí a množstvo vojakov dá k pocte zbraň, otočí sa, začne pochodovať, alebo zastane... Ohromuje nás to? Možno. Niekedy skôr možno slovo prepáč, odpusť, ďakujem, mám ťa rád... Možno nás ohúrila nejaká myšlienka...
Hebr 1, 1-6, Mk 1, 14-20
Komu porozprávate úprimne čo vás teší, čo vás trápi? Koho radi počúvate, nájdete si pre neho čas? Nemusím hádať, predsa tomu a toho koho máme radi. Láska sa dáva spoznať.
1 Jn 4, 11-18, Mk 6, 45-52
Po kňazskej vysviacke som pôsobil na strednom Slovensku. Keď som sa dostal do Žilinskej diecézy potreboval som si prepísať auto a aj vymeniť občianku. Na základe skúsenosti som sa pripravil na úradnícku tortúru. Dúfal som, že sa mi podarí aspoň získať nejaké tlačiva, prípadne občiansky preukaz.
Jn 6, 34-44
Sv. Terézia zvykla hovoriť: Keby prišiel Stvoriteľ na zem, neurobil by skúšky z matematiky.
1 Jn 3, 22 – 4, 6, Mt 4, 12-17. 23-25
Dosť sa šíria rôzne charizmatické hnutia. Je to prirodzená odpoveď na pretechnizovanú a preracionálizovanú dobu. Keď bolo celoslovenské stretnutie charizmatikov vo Zvolene, boli tam aj niektorí mladí zo spoločenstiev z Banskej Bystrice, ktoré sa zúčastňovali na mládežníckych sv. omšiach v katedrále.
Jn 1,43-51, 1 Jn 3, 11-21
Ešte ako chlapec som čítal o videokamere. U nás vtedy ešte neboli. Samozrejme len v Japonku. Práve tam si ju objednal obchodný dom s odevmi. Filmovali kupujúcich, aby sa mohli vidieť. Ti sa tešili, že sú v „telke“ a mohli sa vidieť ako vyzerajú v nových šatách. Človek sa rad vidí, aký je. Rád by vedel ako ho vnímajú iní, ako vyzerá v ich očiach.
Pre tých čo boli v koncentračnom tábore bolo bolestné mimo iného nepredstaviteľného utrpenia aj to, že stratili meno a stali sa číslom.
1 Jn 2, 22-28, Jn 1,35-42
Fórum poslucháčov Radia Slovensko: „Udalosťou roka je môj 5 týždňový syn Timko“ – uviedol poslucháč z Bratislavy.
Ak zalovíte v pamäti čo sa vám vynára ako „udalosť roka 2014“? Možno je to niečo radostne, možno bolestné.
Vo farnosti v ktorej som pôsobil som popri 2-3 pánov kaplánov mal na pomoc aj jedného čiperného dôchodcu – osemdesiatnika. On na Silvestra vždy poďakoval všetkým, ktorí mu pomáhali pri bohoslužbách. Povedal: Prečo pamätáme len na to zlo. Mali by sme pamätať i na dobro a ďakovať za to. Nič svetoborné – zdá sa nám, ale... Je dosť vďaky?