Iz 49, 1-6, Sk 13,22-26, Lk 1 57-66. 80
Ako je prijímané narodenie dieťaťa?
Veľmi rôzne. Podľa toho, komu sa narodí a kde. Ináč je komentované v kráľovských rodinách, u celebrít a ináč u chudobných. Veľký rozdiel je v rôznych kultúrach.
V dnešnom úryvku z evanjelia sme počuli: Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Je popísané tak, ako by sa malo narodenie dieťaťa prijímať. Ako prejav veľkého milosrdenstva od Boha: Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo. Teda vďačnosť Stvoriteľovi. Je to však dôvod k radosti celej spoločnosti – susedia sa radovali s ňou. Všetci sa radovali z toho, že Alžbeta porodila dieťa. Veď v židovskom prostredí každé dieťa mohlo byť očakávaným Spasiteľom.
Ak je dieťa správne prijaté a vychované stáva sa oporou pre svojich rodičov. Stáva sa dobrom i pre spoločnosť. Veľký vplyv na budúceho človeka má aj to ako je očakávané! Či sa na potomka matka, otec a okolie teší, alebo je trpené, dokonca odmietané. Správny vzťah k počatému životu je uvedomenie si, že každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet, je znakom toho, že nám Boh ešte stále verí.
Každý nový život sa rodí za cenu obety. Nato, aby človek mohol očakávanie nového života takto prežívať potrebuje silu od Boha. Zvyčajne ani zviera nemá výhrady voči očakávanému potomstvu. Sledujte matku v ríši zvierat, ako sa vie nežne láskať so svojím potomstvom. A ako si ho chráni.
Pre našu dnešnú pomýlenú mentalitu, zameranú proti životu, to znie veľmi zvláštne, že tehotenstvo je prejav Božieho milosrdenstva voči žene i voči mužovi. Keď sadíme strom, chceme a tešíme sa z toho, keď prináša mnoho ovocia. Keby si zemiaky na poli povedali, že sú moderné a nechcú mať viac ako jedno dva nové zemiačiky, asi by sme pri zbere úrody nejasali od radosti. Prečo nedokážeme pochopiť, že aj človek má mať mnoho detí. A Boh sa teší aj z prirodzenej plodnosti človeka. Veď ku každému novému životu hovorí svoje áno už tým, že ho tvorí a dáva. Židia považovali neplodnosť za kliatbu. Naopak, plodnosť bola znakom Božieho požehnania.
Všetci sme sa narodili z daru otca a matky. Všetci sme pozvaní k tomu, aby sme mali hojné potomstvo. Potomstvo možno chápať aj v duchovnom zmysle. Veď nie je nič krajšie, ako zrodiť mnoho detí pre Krista. U kňazov a rehoľníkov je to duchovné otcovstvo a duchovné materstvo. Máme byť v rôznych oblastiach plodní a plodní musíme byť všetci. V bolesti sa rodí život fyzicky ale aj duchovne. Bez obeti nie je nový život.
Uvedomujeme si, že život nie je jednoduchý. Mnohí hovoria: Do takéhoto sveta nebudem rodiť deti! Kedy však bol život ľahký?!
Vo Svätej zemi je pustovňa, v ktorej sa mala skrývať sv. Alžbeta s malým Jánom, keď Herodes dal vyvraždiť všetky neviniatka. Aj s malým Jánom sa museli skrývať a podľa starej tradície Zachariáš bol zavraždený možno i preto, že neprezradil, kde sa skrývajú dve najdrahšie bytosti, ktoré chránil, manželka a dieťa. Dobrý otec dá aj život za svoju rodinu.
Ako vieme z evanjelia, ani život Jána Krstiteľa nebol jednoduchý. O to bol plodnejší!
Možno si až pri čítaní tejto úvahy uvedomíme, ako naša civilizácia poblúdila ďaleko od Božej lásky. Od Boha, ktorý žehná životu a teší sa z každého nového človeka. Každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet je znakom toho, že Boh nám ešte stále verí. Každé dieťa prináša čosi nové. Ak pôjde po ceste Božích prikázaní, stane sa požehnaním pre tento svet. Neexistujú len technickí a vedeckí géniovia, ale existujú aj duchovní géniovia, géniovia lásky – svätci. Pre každého človeka má Pán Boh plán Spásy. Každý človek potrebuje byť spasený Bohom a môže sa zároveň stať spasiteľom. Ľudia na Jánovo zrodenie reagovali tým, že si kládli otázku: „Čím len bude tento chlapec? Lebo s ním bola Pánova ruka.“
Turzovka - Domček, 2025
Úvahy k dnešnej slávnosti nájdete i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/275-sv-jan-krstitel