Iz 49, 1-6, Sk 13,22-26, Lk 1 57-66. 80
Okrem Panny Márie Ján Krstiteľ je jediný svätec, ktorého narodenie sa v Cirkvi slávi.
Je predchodcom Pána Ježiša i čo sa týka narodenia i smrti. Jeho narodenie nám opisuje svätý Lukáš v prvej kapitole svojho evanjelia. Najkrajšie svedectvo vydal o ňom sám Pán Ježiš: «Medzi narodenými zo žien nikto nie je väčší ako Ján Krstiteľ.» Zomrel mučeníckou smrťou: Galilejský štvrťvladár Herodes, pretože mu vyčítal, že odviedol svojmu bratovi manželku, dal ho uväzniť a neskôr i sťať.
PRETO SOM PRIŠIEL
V dejinách ľudstva iba dve matky vedeli s istotou pred počatím, koho porodia a čo bude poslaním ich synov. Prvá bola matka Jána Krstiteľa; druhá bola najsvätejšia Panna, matka nášho Vykupiteľa. Ani Sára, matka Izákova, ani Anna, matka Samuelova, to tak presne nevedeli. Narodenie týchto synov nepredpovedal žiaden jasnovidec, ale samo nebo.
Alžbeta vedela prostredníctvom svojho muža Zachariáša, tomu to zvestoval anjel: «Budeš sa radovať a plesať, jeho narodenie mnohých poteší... Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu...» (Lk 1,14-17). Takto zvestoval anjel.
Keď sa Ján narodil, keď nebo presvedčilo pochybujúceho otca Zachariáša, ten osvietený Duchom Božím sám spoznal jeho poslanie a spieval o tom v duchu proroka: «A ty, chlapček, prorokom Najvyššieho volať sa budeš, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou pripravovať mu cesty a poučovať ľud o jeho spáse, že sa im odpustia hriechy...» (Lk 1, 76-79).
Keď chlapček vyrástol a stal sa z neho prorok, muž Boží, zvestovanie anjela i prorocký spev svojho otca potvrdil svojím životom pred celou izraelskou pospolitosťou: «Po mne prichádza muž, ktorý ma predstihol, pretože bol prv, než ja. Ani ja som ho najprv nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby sa on stal známym Izraelu» (Jn 1, 30-32).
Ohromné! Ján vystihol, potvrdil, čo povedal o ňom anjel a čo predpovedal otec. Zastavme sa!
- Preto som prišiel... Preto, aby som zjavil nie seba, ale toho, ktorý je jediný hodný pozornosti, poznania a lásky.
- Preto, aby on rástol vo vašich očiach a ja v ňom ubúdal.
- Preto, aby som ja prestal krstiť vodou a on vás pokrstil Duchom Svätým.
- Pretože on je Baránok Boží, ktorý sa za vás obetuje, ktorý sníma vaše hriechy, preto «Ja nie som hoden rozviazať mu remienky na obuvi» (Jn 1,27).
Ján sa nám predstavuje ako veľduch pokory. On, ktorého narodením sa zaoberalo nebo, on, o ktorom Ježiš Učiteľ ako Mesiáš vyniesol «kádrový» posudok: «Nenarodil sa väčší zo ženy... a preto, čo ste vyšli vidieť na púšť? Azda trstinu... človeka skvostu... mäkkého rúcha? Ó, nie! Viac ako proroka!»
Tento Ján vedel ustúpiť a zaradiť sa na miesto, ktoré mu patrí, lebo sa cítil byť len hlasom, ktorý zvestoval Boha.
Pane Ježišu, keby sme vedeli častejšie zájsť na púšť, do ústrania, keby sme si vedeli nájsť čas na uzobranosť v denných 15-minútovkách meditácie; aspoň raz mesačne na deň ticha v duchovnej obnove; aspoň raz v roku na pár dní duchovných cvičení, určite by sme i my poznali, prečo sme na svete.
Prečo sme prišli v tomto storočí a nie v predošlom? Čo je naším osobitným poslaním?
Ján sa od detstva utiahol na púšť. Najprv sformoval seba, až potom si dovolil vystúpiť a formovať druhých:
«Prinášajte ovocie opravdivého pokánia... lebo sekera je už položená na korene stromov» (Mt 3,4-12).
Apoštolský pracovník musí poznať najprv svoje osobitné poslanie, sformovať najprv seba, až potom vystúpiť.
Brat, sestra, myslím, že na zemi nikto z nás sa nemôže cítiť dobre, ak nevie, že náš cieľ je Boh a večné spojenie s ním. Keď toto je pravdou, treba nám život zamerať na túto pravdu.
Jánova veľkosť začala príchodom Matky Božej. Kam vkročí najsvätejšia Panna, tam príde s ňou i Najsvätejší, jej Syn Ježiš!
Ak začneme reformu s Nepoškvrnenou, so Služobnicou Pánovou, my síce budeme ubúdať, strácať sa, ale podľa miery našej pokory bude vyrastať Ježiš, Syn Máriin!
A Ježiš — to je naša svätosť! Zvoláme sami prekvapení s Alžbetou:
«Ako to?...» Odkiaľ mám to šťastie, že Matka môjho Pána prišla ku mne? Lebo hľa, sotva odznel... Máriin hlas v našich ušiach... sotva sa ona k nám priblížila, keď sme ju vrúcne prosili... čosi s plesaním sa v nás pohlo! Pohla sa duša posvätená milosťou z návštevy Ježiša skrze Máriu! Začalo naše zvnútornenie... posvätenie.
KVET
Velebí moja duša Pána. Potom chvíľa ticha.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými