Iz 49, 1-6, Sk 13,22-26, Lk 1 57-66. 80
V cirkvi sa spravidla slávi deň úmrtia, hovorí sa tomu „deň narodenia pre nebo“.
Len u Pána Ježiša, u Panny Márie a u Jána Krstiteľa slávime tiež deň narodenia pre túto zem, deň príchodu na tento svet.
Ježiš je Boží Syn, jeho narodenie na tento svet je rozhodne význačný deň. Panna Mária mu bola najbližšia, bola s nim dlho. Ján Krstiteľ s ním bol len niekoľkokrát, viac-menej sa niekoľkokrát stretli. Bolo to ešte predtým, než sa obaja narodili, keď Mária prišla k Alžbeta, potom sa možno stretli ako deti. To nevieme, o tom nám Písmo sväté nič nehovorí. Stretli sa, keď Ježiš prišiel, aby prijal od Jána Krstiteľa krst pokánia. Ešte sa niekoľkokrát videli, keď Ježiš prešiel okolo Jána Krstiteľa a Ján hovorí: „Hľa, Baránok Boží!“. To bolo viac-menej všetko. Neskôr Ján Krstiteľ posiela za Ježišom svojich učeníkov, ale už s ním nehovorí. Odkazuje po učeníkoch: „Kto si? Si ten, na ktorého čakáme nebo máme čakať iného?“ A nakoniec idú za Ježišom Jánovi učeníci v okamžiku, keď je Ján Krstiteľ uväznený a dúfajú, že Ježiš nejakým spôsobom zasiahne a Jána z väzenia vyslobodí.
Úloha Jána Krstiteľ bola dôležitá a náročná. Bola nad ľudské sily a bola tiež veľmi nevďačná, ako každého proroka. Nevieme o tom, žeby niekto Jánovi Krstiteľovi poďakoval (myslím z ľudí). Iba Ježiš sa vyjadril niekoľkokrát pochvalne o svojom predchodcovi. Nevieme či mu z Izraelského národa nikto nepovedal: „My ti ďakujeme za to, že si nám ukázal Ježiša, že si nám povedal ako máme žít, čo máme robiť a čoho sa máme vyvarovať.“ Môžeme povedať, že Ján Krstiteľ túto úlohu splnil skutočne veľmi dobre. Urobil to tak, ako to predpovedal anjel pri tom, keď hovoril so Zachariášom. Ján Krstiteľ mal za úlohu napraviť Izrael, ale on sa nestal len mravokárcom, on sa nestal tým, ktorý by im hrozil, ale on im skutočne ukazoval cestu. Niekoho napravovať, niekomu ukazovať jeho chyby, je úloha veľmi nevďačná, pretože dosť často sa stane, že ten, kto je káraný, to neprijme. Povie: „Čo mi tu hovoríš? Tak to nie je! Ja to viem najlepšie, ako je to sa mnou.“ Ján Krstiteľ ukazoval cestu. Krásne je to, keď sa ho pýtajú: „Kto si? Čo o sebe hovoríš?“ Viete, v tom bolo veľké pokušenie, aby si on niečo privlastnil, aby si dal najatý titul, ale Ján to všetko odmietne a hovorí: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“
Nepovedal „ja som volajúci na púšti“, ale „hlas volajúceho na púšti“. Prečo to hovorí takto? Tu v tomto vyjadrení, ktoré je básnické a poetické, ale na druhej strane je v tom vyjadrená jeho pokora. Je hlasom nie seba, ale Boha. Ján hovorí: „Ja som jeden z vás a ja som bol pozvaný a poslaný, aby som vám hlavne pomohol. „Hlas volajúceho na púšti.“ „Pripravte cestu Pánu.“ Ján skutočne stál na púšti, na Judskej púšti, na mieste, kde toho mnoho nerástlo. Cez tú púšť chodili mnohí z Jeruzalema do Jericha veľmi často a uvedomovali si, že ta púšť je obrazom ich vzťahov. Ján povzbudzoval, aby ich život nebol púšťou, aby nebol vyprahnutý.
To je bolesť i dnešnej doby. Mnohým deťom, mnohým mladým ľuďom sa im ich život zdá príliš všedný, príliš stereotypný a oni stále tužia po niečom, po nejakej zmene a idú za tým, kto im tu zmenu ponúkne. Spravidla to nebýva zmena k dobrému, a to je tá púšť. A Ján je tým hlasom volajúceho na púšti, aby dosiahli nejakú životnú múdrosť, boli ochotní sa zmeniť, pripravili cestu Pánovi. Nie preto, aby som si pripadal, že som dobrý, nie preto, aby som bol lepší než sused, aby som lepšie vyzeral pred ostatnými ľuďmi, ale „pripravil cestu Pánovi“. Aby Pán bol v našom živote.
Naše snaženie a snaženie Jána Krstiteľa nemôže byť samoúčelné. Čo by to malo byť? Možno že často zabúdame v svojom kresťanstve na najdôležitejšia. Prečo? Prečo som tu? Prečo verím v Boha?
Nemôžeme byť ako niektorí birmovanci. Jeden kňaz hovorí kandidátom: „Počítajte s tým, že sa vás pán biskup opýta, prečo chcete byť birmovaní, čo od toho čakáte, k čomu si myslíte, že vám to v života bude?“
Odpovede: „Opýtam sa doma babičky.“ „Aby som mohla mať svadbu v kostole“. „Aby som mohla ísť za kmotru.“
Kňaz: „No, to radšej ani pred pánom biskupom nehovor,“ pretože toto sú odpovede, ktoré hovoria, že ja z toho chcem niečo mať."
Celé to snaženie, ako ho predkladal i Ján Krstiteľ, je otočené v prospech iných. Nie „čo z toho ja budem mať“, ale „ako pomôžem tým druhým“.
„Pripravte cestu Pánu.“ On nehovorí: „Snažte sa, aby ste mali pokojnejšie spanie, aby ste dosiahli to, či ono.“ „Pripravte cestu Pánovi“! Nie je to zamarené na mňa, čo ja chcem, ale čo chce Pán. V tom je obrovský rozdiel.
Ján chce „obrátiť srdce otcov k synom a srdce synov k otcom.“ Je to zamerané k akémusi budovaniu harmonických vzťahov. Na toto veľmi zabúdame, že i toto je záležitosť kresťanstva.
Ján Krstiteľ stál na zemi. Každý deň sa stretával s chybami tých druhých, ktorí k nemu prichádzali a pýtali sa ho: „Čo máme robiť?“ A ako vieme, všetkým tam, ktorí sa pýtali, dával veľmi praktické a jednoduché rady – vojakom, kupcom, predavačom, vôbec všetkým. Tie rady boli veľmi jednoduché, boli zakotvené v praxi a pomáhali akýmsi spôsobom spájať zem s nebom. Pomáhali nadväzovať vzťahy, mosty, medzi ľuďmi navzájom a medzi človekom a Bohom.
Ján Krstiteľ je veľkou postavou. Ako som hovoril, nemáme v Písme svatom jedinú zmienku o tom, že by niekto z tých ľudí, ktorí k nemu prišli, že by povedali: „Ďakujem ti. Ďakujem ti, že si mi ukázal cestu.“ Urobme to my aspoň v duchu pri tejto svätej omši.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 2025
Úvahy k dnešnej slávnosti nájdete i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/275-sv-jan-krstitel