V životopisoch svätých sa častejšie dotýkame pohnutého obdobia, v ktorom Cirkev trpela zásahmi svetských pánov do obsadzovania cirkevných funkcií.
Gal 5, 16-17. 22-23a. 24-25 Jn 14, 23-26
Čo robí človeka človekom, čo ho robí tým čim je? V tom ontologickom – bytostnom?
V rokoch 1885–1887 v Ugande kráľ Mwanga z nenávisti voči náboženstvu povraždil mnoho kresťanov; niektorí z nich slúžili priamo na kráľovskom dvore alebo boli osobne pridelení kráľovi.
Sk 25, 13-21, Jn 21, 15-19
Zdá sa to zvláštne, ale jeden chlapec v slohovej práci na tému, čo praje mame ku Dňu matiek napísal: šťastnú hodinu smrti.
Patrón filozofov
Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
Na mojom prvom kaplánskom mieste som sa zvykol na ceste z náboženstva zastaviť v jednej mnohopočetnej rodine Tencerovcov (pochádza z nej Dávid – biskup na Islande).
Sk 20, 17-27, Jn 17, 1-11a
Pápež Pius XII. povedal: Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevedomosť kresťanov.
Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Boli sme na cyklotúre.
Bol mníchom v kláštore svätého Ondreja v Ríme.
Narodil sa vo Florencii roku 1515.
Sk 17, 15. 22 – 18, 1, Jn 16, 12-15
Každý človek má tých svojich päť minút slávy.
Sk 16, 22-34, Jn 16, 5-11
Smútok – bežný stav v našom živote.
Svätý Bernardín Sienský patrí medzi veľké osobnosti františkánskej rehole.
Sk 15, 22-31, Jn 15, 12-17
Za totality boli kňazi pozývaní na ONV na novoročné stretnutie s predstaviteľmi okresu.