Gn 17, 1. 4-5. 9-10. 15-22, Mt 8, 1-4
Tragédie – sprevádzajú ľudstvo. Také čo nám spôsobuje príroda a také čo si spôsobujeme navzájom.
V prvom čítaní sme počuli o tej druhej: V deviatom roku vlády kráľa Sedekiáša, v desiatom mesiaci, v desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor osobne so všetkým svojím vojskom proti Jeruzalemu; obkľúčili ho a postavili si okolo neho opevnenie. Mesto bolo uzavreté a obohnané násypom až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. Mesto bolo v riadnej karanténe! Preto nečudo, že v deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud krajiny. Ťažko si predstaviť všetky tie hrôzy.
Okrem toho tu bolo množstvo zrady. Bolo veľa prebehlíkov, ktorí sa dali k okupantom. Kráľ Sedekiáš dopadol veľmi biedne, lebo všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo a opustilo ho. A nakoniec Sedekiášových synov zabil pred jeho očami a jemu vylúpil oči; spútal ho okovami a odvliekol ho do Babylonu.
To bola tragédia národa, ale i jednotlivcov. Nedá sa nespomenúť veľmi tragickú osobnosť - proroka Jeremiáša, ktorý napomínal ľud, i kráľa. Miesto toho, aby ho počúvli, dali ho do väzenia. Babylončania ho vlastne vyslobodili, ale on lamentoval nad osudom národa. Vôbec sa necítil víťazom, ani zadosťučinenie.
Evanjelium nám hovorí o osobnej tragédii malomocného. Bol vo veľmi nešťastnej karanténe v ktorej mu nik nepomáhal. Nebol ako chorí v súčasnej karanténe, kde im nosili jedlo, vodu, starali sa o nich. Žil na odľahlých miestach a hľadal niečo v odpadkoch.
Východisko pre osobnú i národnú tragédiu? Počúvanie prorokov, obrátiť sa na Ježiša. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.
Podvysoká, 26.6.2020