Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a
Ak máme niekoho radi, nechceme ho zarmútiť.
Ježiš nazval apoštolov priateľmi a nechcel, aby pre neho smútili.
Keď sa Ježiš lúči s apoštolmi vie, čo sa deje v ich mysli. Sú plní žiaľu a zmätku. Aby Ježiš vysvetlil situáciu a potešil ich, hovorí o dočasnosti ich smútku. Hovorí aj o radosti.
Preto Ježiš povedal svojim učeníkom: Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť.
Po umučení ho učeníci už „neuvidia“. Ale svet – ľudia, ktorí neposlúchajú Boha – sa bude radovať, pretože Ježiš už nebude hovoriť do ich svedomia, kritizovať ich, hovoriť o ich hriešnych cestách. Po Ježišovom vzkriesení sa smútok učeníkov zmení na radosť, pretože uvidia Ježiša. Tieto slová sú ešte výstižnejšie po jeho nanebovstúpení. Preto nám ich Cirkev predkladá teraz.
Na ilustráciu tohto prechodu od bolesti k radosti Ježiš používa príklad rodiacej ženy. Tak ako žena trpí pri pôrode, aj učeníci budú smútiť nad Ježišovou smrťou. Ale keď sa dieťa narodí, matka si už nepripomína bolesť, je šťastná. Podobne prestane aj smútok učeníkov a po vzkriesení sa budú radovať. Zmŕtvychvstalý Ježiš k nim opäť príde a naplní ich srdcia svojou radosťou. Radosť matky je jej dieťa; radosť učeníkov vznikne zo života v spoločenstve s Otcom.
Ježišovo vzkriesenie a vyvýšenie (nanebovstúpenie) otvára nové možnosti, dáva radosť a nádej, podobne ako príchod nového človeka na svet, alebo ako sloboda po nejakých obmedzeniach.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 15.5.2026
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: