1 Jn 3, 22 – 4, 6, Mt 4, 12-17. 23-25
Dosť sa šíria rôzne charizmatické hnutia. Je to prirodzená odpoveď na pretechnizovanú a preracionálizovanú dobu. Keď bolo celoslovenské stretnutie charizmatikov vo Zvolene, boli tam aj niektorí mladí zo spoločenstiev z Banskej Bystrice, ktoré sa zúčastňovali na mládežníckych sv. omšiach v katedrále.
Jn 1,43-51, 1 Jn 3, 11-21
Ešte ako chlapec som čítal o videokamere. U nás vtedy ešte neboli. Samozrejme len v Japonku. Práve tam si ju objednal obchodný dom s odevmi. Filmovali kupujúcich, aby sa mohli vidieť. Ti sa tešili, že sú v „telke“ a mohli sa vidieť ako vyzerajú v nových šatách. Človek sa rad vidí, aký je. Rád by vedel ako ho vnímajú iní, ako vyzerá v ich očiach.
Pre tých čo boli v koncentračnom tábore bolo bolestné mimo iného nepredstaviteľného utrpenia aj to, že stratili meno a stali sa číslom.
1 Jn 2, 22-28, Jn 1,35-42
Fórum poslucháčov Radia Slovensko: „Udalosťou roka je môj 5 týždňový syn Timko“ – uviedol poslucháč z Bratislavy.
Ak zalovíte v pamäti čo sa vám vynára ako „udalosť roka 2014“? Možno je to niečo radostne, možno bolestné.
Vo farnosti v ktorej som pôsobil som popri 2-3 pánov kaplánov mal na pomoc aj jedného čiperného dôchodcu – osemdesiatnika. On na Silvestra vždy poďakoval všetkým, ktorí mu pomáhali pri bohoslužbách. Povedal: Prečo pamätáme len na to zlo. Mali by sme pamätať i na dobro a ďakovať za to. Nič svetoborné – zdá sa nám, ale... Je dosť vďaky?
1 Jn 2, 12-17, Lk 2, 36-40
Každý človek žijúci vo svete je hľadajúcim stvorením. Najviac hľadá radosť. V našich srdciach máme zakódovanú túžbu po nekonečnej radosti.
1 Jn 2, 3-11, Lk 2, 22-35
V dnešných čítaniach rezonuje téma, ktorá je v Biblii veľmi obľúbená. Téma svetla a tmy.
Svätý apoštol a evanjelista Ján patril medzi najvýznamnejších apoštolov, medzi oporné stĺpy prvotnej Cirkvi, ako sa vyjadril apoštol Pavol v Liste Galaťanom (por. Gal 2,9). Viaceré zmienky o ňom nachádzame vo všetkých evanjeliách, v Skutkoch apoštolov, v Apokalypse a raz ho spomína apoštol národov na uvedenom mieste.
2 Sam 7, 1-5. 8b-12. 14a. 16, Lk 1, 67-79
Matky zvyknú pre svoje deti veľmi trpieť ak majú problémy, či už telesné (zdravotné), alebo – a možno ešte viac – morálne. Dokážu však popri ich nedostatkoch nájsť na nich aj pekné vlastnosti, zastať sa ich a mnoho raz ich takto vyburcovať k dobrému.
Mal 3, 1-4. 23-24, Lk 1, 57-66
Miništrantov baví testovanie vedomosti. Preto im dávam rôzne otázky. A keďže niektorí majú prekvapujúco dobré vedomosti, je ťažko vymyslieť otázky, ktorú by nevedeli. Minulý týždeň som ich nachytal, keď som sa opýtal, ktorý prorok mal prísť pred mesiášom – teda Ježišom.
Pred Vianocami
zvykneme v rôznych formách písať pozdravy tým, čo sú od nás vzdialení a chceme sa s nimi podeliť o neopakovateľnú radosť, ktorú nám prinášajú tieto pekne sviatky.
Veľmi sa mi páči nasledujúca meditácia k dnešnému evanjeliu. Predkladám:
Z homílií svätého opáta Bernarda v Chválach Panny a Matky
Celý svet čaká na Máriinu odpoveď
Sdc 13, 2-7. 24-25a, Lk 1,5-25
U zdravých a prirodzených rodinách považujú detí za veľké požehnanie. Ako kaplán som sa stretol s 12 detnou rodinou. Pýtal som sa matky ako to zvláda. Ona: Jaj v pohode. Najhoršie boli prvé tri. Potom sa už vychovávajú navzájom. Všimol som si to. Staršie mali patronát nad mladšími. V rodine panovala súhra a jednota.
Jer 23, 5-8, Mt 1, 18-24
Zaužíval sa pekný a výstižný pojem – spomienkový optimizmus. Vyjadruje to, že máme tendenciu spomínať z minulosti na to pekné a dobré. Napríklad: Boli krajšie Vianoce, lepšie zimy, viac snehu... Aj v oblasti ekonomickej: Všetko bolo lacnejšie, ľahšie sa žilo, toľko stal rožok, pivo...