Múd 12,13.16-19, Rim 8,26-27, Mt 13,24-43
Je obdivuhodné, že príbehy a podobenstva zo Svätého Písma aj keď boli napísane pred tisícročiami sú veľmi aktuálne.
Skúsme si zaktualizovať toto dnešné.
Počuli sme: „Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?“– v otázke adresovanej rozsievačovi akoby okrem trpkosti zaznievala aj troška irónie. Podobne ako v „obľúbených“ poznámkach typu: „Keď je váš Boh taký dobrý a všemohúci, kde sa berie všetko to utrpenie, zlo a nešťastia a...?“
A koho netrápi táto otázka?
Pri odpovedí sa obyčajne pokúsime zaloviť medzi tie najpresvedčivejšie argumenty, alebo z otázky nejako vykľučkovať. Ale keď na vlastnej koži pociťujeme moc zla okolo seba a dokonca i vo svojom vlastnom srdci, predsa len zatíname päste, napíname svaly a brúsime tie isté zbrane, ktorými bojuje nepriateľ – zlosť, tvrdosť, násilie.
Rozsievač – Boh - vo svojej odpovedi nekľučkuje, ani nepopiera prítomnosť zla (ktoré sa väčšinou ukáže oveľa skôr a jasnejšie než dobro);
Odpovedá: „To urobil nepriateľ.“
A predsa nám jeho stručná odpoveď pripadá veľmi zvláštna v dvoch veciach:
- Prečo to nepriateľovi dovolil?
- Prečo neurobí hneď poriadok?
- Prečo to nepriateľovi dovolil?
Boh nič tak nemiluje ako slobodu. Veď je láska a tá bez slobody neexistuje! Už sa vám stalo, žeby vám prekazil Boh urobiť niečo zlé? Nie, dáva nám schopnosti k podvodu, jazyk ku klamaniu a osočovaniu, sexualitu k nevere, hriechu...
Pozor: Nechce aby sme robili zlo! Dáva nám prikázania, svedomie... ukazuje ako ho veľmi bolí hriech – všimnime kríž.
- Prečo neurobí hneď poriadok?
„Nechajte...“ Akoby vyzýval k ľahostajnosti či pohodlnosti. Jeho postoj je naozaj ľudsky nepochopiteľný. Z nášho pohľadu pobáda k slabosti. Z jeho pohľadu sme však slabí práve my, domnelí siláci, ktorí chcú hneď vykynožiť všetko, čo okamžite nezodpovedá ich predstavám.
A práve tejto našej slabosti, ktorá sa prejavuje siláckou sebestačnosťou, musí prísť na pomoc Boží Duch (viď Rim 8,26-27). Len on nás môže naučiť trpezlivému zasievaniu horčičných zrniek, ktoré nielenže sú malé, ale aby mohli rásť, musia padnúť do zeme a stať sa dokonca neviditeľné. Len pôsobením Božieho Ducha môžeme pochopiť nepochopiteľnú logiku toho, ktorý sa sám nechal „rozmiesiť“ ako kvas, aby sme sa aj my mohli stať dobrým chlebom, schopným dávať Božiu silu, nie silu, ktorá trhá a ničí zlo.
Boh nie je slabý – veď je Všemohúci. Urobí poriadok. Necháva si čas – vlastne nám. Lebo ten kúkoľ je aj v nás.
Turzovka, 19.7.2026
Pozrite tiež: