Múd 12,13.16-19, Rim 8,26-27, Mt 13,24-43
Hovorí sa, že Európa, teda aj my sme vyrástli na židovsko-kresťanskej kultúre.
Dôkazom toho sú aj pojmy a prirovnania z evanjelia (vôbec Písma svätého) používané v bežnom živote ako sú v Starom zákone Kain - Ábel, Noe - koráb, Sodoma - Gomora... V Novom zákone: Talent - nadanie, samaritán – milosrdný človek, judáš – zradca, judášsky groš, márnotratný syn...
Do života aj neveriacich sa dostali cirkevné slávenia: Veľká noc, Vianoce, donedávna aj Turíce. Kríž sa stal celosvetovým symbolom utrpenia.
Je nám povedomé aj dnešné podobenstvo o pšenici a kúkoli.
Evanjelium sa „inkultúrovalo“ do života. Každý vie prenesený význam slova kúkoľ. Pouvažujme dnes nad tým, čo pre nás znamená, možno aj nad tým či sa kúkoľ nedostal aj do nášho srdca!
Pripomeňme si podobenstvo z minulej nedele o rozsievačovi Božieho slova a o pôde nášho srdca. Chceme byt vôbec úrodnou pôdou? Je dobro príťažlivé?
Je obava, či dobro vzklíči, a ak vzklíči, má šancu? Veď je tu aj kúkoľ. Môžeme povedať, že existuje nielen zanedbanie dobrého, ale aj priamo zlo.
Hoci zlo samo osebe nie je bytím, lebo je to nedostatok dobra. Je to ako s tmou. Tma nie je bytie, je to nedostatok svetla – konkrétne fotónov, ktoré dráždia našu sietnicu, odrážajú sa od predmetov a my môžeme vidieť. Zlo je zanedbanie, nedostatok dobra. Vieme však aké hrozné následky má zlo.
Pýtame sa: Kde sa zobral kúkoľ? Z porovnanie svetla a tmy môžeme konštatovať, že Boh ho nestvoril! Prečo ho teda Boh toleruje? Prečo ho Boh neodstránil?
Odkiaľ je kúkoľ? Nezasial ho hospodár. Zasial ho zlý človek. V podobenstve sme počuli: ‚To urobil nepriateľ.‘ V evanjeliu je Zlý s veľkým písmenom „Z“. Je to stvorenie Božie, ktoré podobne ako človek zneužil slobodnú vôľu.
Pozor, nie je to teologický dualizmus: Boh dobra a boh zla! Nie sú dvaja bohovia, ktorí medzi sebou súperia. To Zlo, nepriateľ dobra, je duchovné stvorenie – padlý anjel, ktorý sa postavil proti Bohu. Nás neohrozí, ak sa držíme Boha.
Zaujímavé je, ako tento problém zla vo svete rieši Boh. Keďže Boh je láska, rieši to s láskou. Posiela na svet svojho Syna.
Keď prišiel na svet sám Stvoriteľ (Ježiš Kristus) našiel 3 veci, ktoré nestvoril: Hriech a z toho plynúce utrpenie a smrť. Hriech, odvrátenie sa od dobra, spôsobil túto tragédiu. Objavuje sa tu niečo, čo nestvoril Boh-Stvoriteľ.
Človek, rovnako ako niektoré duchovné stvorenia, zneužil slobodu. Prečo mu ju dal Boh? Z lásky. Človek by bez slobody nebol človekom. Bol by len nejaký robot, alebo ako „nemé stvorenie“, ktoré konajú iba na základe zákonitosti prírody.
Ďalšia otázka: Prečo Boh nevytrhá zlo teraz? Lebo nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Keby nebolo Božej trpezlivosti, nebolo by Augustína, Márie Magdalény ani mňa, nás.
Kto z nás je bez hriechu?
Máme jedine právo a povinnosť, trhať kúkoľ z vlastného srdca. Máme úžasnú šancu od Boha, „pomáhať“ (možno aj bez úvodzoviek) mu pri šírení dobra. Tvoriť lepší svet!
Kedysi som sa venoval študujúcej mládeži. Jeden mladý inžinier po promócii povedal: Mojim mottom je, robiť radosť iným. Neviem ako to zvládol, ako sa mu to darí, ale je to pekná inšpirácia aj pre nás.
Turzovka, 23.7.2023
Pozrite tiež: