Jer 20, 10-13, Jn 10, 31-42
Stará latinská múdrosť hovorí:
Verba movent, exempla trahunt (Slova povzbudzujú, príklady ťahajú). Ježiš vynikal v slovách i príklade. Jeho reč bola jasná a presvedčivá. „Hovoril ako ten kto má moc a nie ako zákonníci a farizeji“. Jeho skutky boli doplnením jeho slov. Preto mohol smelo povedať: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Aj vyznal prečo robí a môže robiť výnimočne skutky: Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Nepomohlo. Židia, ich vedúci predstavitelia neprijali ani slová, ani skutky. Nenapomenuli ich Ježišove slová, ani nepritiahli jeho „skutky Otca“. Ježiš však nedal odradiť, chcel plniť vôľu Otca a svoj život dotiahol až na absolútnu obetu na kríži.
Ježiš sa nedal odradiť. Snažme sa o to aj my aj keď možno ani skutky niekoho nepritiahnu!
Slovami sa dá argumentovať, ale činy hovoria samy za seba. To je apel i k nám. Božie Slovo by malo byť hlboko zasiate do našich sŕdc. Preto sa modlíme inšpirovaní slovami apoštola Jakuba, aby sme žili podľa Božieho slova, aby sme ho nepočúvali nadarmo.
Ak budeme konať podľa Božieho slova, prinesie nám to požehnanie.
Turzovka. – Dom sv. Jozef, 27.3.2026
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť aj na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/186-piatok-po-5-postnej-nedeli