Jer 20, 10-13 Jn 10, 31-42
Na Lectio divina som dostal otázku, prečo Židia nekameňovali Pána Ježiša, ale ukrižovali.
Kameňovanie bolo u Židov (tak ako je doteraz u moslimov) trestom smrti najmä za bohorúhanie. Dokonca tento trest smrti aplikovali Židia aj mimo krajiny, kde mali akoby samosprávu. Napríklad Pavla chceli kameňovať v Ikóniu keď im kázal o Ježišovi (Sk 14,5).
Pokusov o ukameňovanie Pána Ježiša bol viac. Aj v dnešnom evanjeliu sme počuli: Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Niekedy od tohto úmyslu odstúpili, lebo sa báli ľudu. Dnes ho nekameňovali, lebo aj keď ho chceli chytiť, on sa im vymkol z rúk. Ako? Neviem. Tak ako v Nazarete, „keď prešiel pomedzi nich“.
A zdá sa, že Židia chceli urobiť monster proces a preto ho odsúdili vo veľrade. Tu však pri Ježišovom súde veľrada narazila na problém ius gladii, t.j. hrdelné právo. De lege lata veľrada bola oprávnená rozhodovať o vine či nevine osôb podliehajúcich jej súdnej právomoci, avšak samotné rozhodnutie o treste smrti totiž podliehalo rozhodovacej činnosti Ríma.
Židia predsa kameňovali, prečo?
Ukameňovali napríklad sv. Štefana, chceli cudzoložnicu. Ježiš bol však verejne známa osoba a mal veľa prívržencov a preto to nechali na Rimanov. Možno museli, lebo verejne známu osobu ukameňovať, by im rímska okupačná moc netolerovala. „Čierny Peter“ tak ostal na Pilátovi.
Tak sa splnili Písma o Ježišovom ukrižovaní (Prebodli moje ruky nohy, spočítali všetky moje kosti, hodili los o moje rúcho - 22 žalm).
A preto sa kríž stal znakom našej spásy.
Turzovka, 31.3.2023