Iz 48, 17-19, Mt 11, 16-19
Páči sa mi ako Ježiš kázal.
Nikdy nehovoril, poďte idem vás poučiť. Dokonca aj keď učil v Nazarete, vyzvali ho, aby prehovoril. Využíval aktuálnu situáciu, aby prehovoril. Buď to boli narážky oponentov, alebo nejaká okolnosť.
Je veľmi pravdepodobné, že predtým, než Pán Ježiš vyslovil slová z dnešného evanjelia, pozeral sa so svojimi učeníkmi na skupinu detí. Niektoré deti sa snažili hrať na svadbu, ale iné sa nechceli zapojiť do zábavy. Potom tie deti podnikli druhú iniciatívu, pokúsili sa zorganizovať pohrebnú hru – ale tiež bez úspechu.
Pán Ježiš pravdepodobne využil takúto situáciu, aby nám ukázal, že napriek všetkej našej nestálosti – žiaľ – sme stáli v jednej veci: v odmietaní Božích spásnych iniciatív. Prišiel Ján Krstiteľ – muž veľkého pokánia a askézy. Bol taký nepoškvrnený, že nebolo možné nájsť na ňom chybu, a tak mu bola vznesené obvinenie, že je posadnutý zlým duchom!
Prišiel Ježiš (Syn človeka), prejavoval milosrdenstvo mýtnikom a hriešnikom, prijal pozvanie do ich domovov a bol tiež odmietnutý, pretože to nešlo do hláv farizejov, že Boh môže chcieť spásu mýtnikov a hriešnikov.
Existuje príslovie: kto chce psa biť, palicu si nájde. Pán Ježiš hovorí to isté v dnešnom evanjeliu: kto nechce prijať Božie povolanie k obráteniu, vždy nájde nejaký argument, prečo toto povolanie neprijať; a presviedčať sám seba, že toto volanie vôbec nepochádza od Boha.
A predsa, múdrosť ospravedlňujú jej skutky, hovorí Pán Ježiš. Kto sa dokáže zbaviť tejto iracionálnej, predchádzajúcej neochoty obrátiť sa a počuje výzvu obrátiť sa, uvidí na vlastné oči, že keď sa priblíži k Bohu a bude dodržiavať Božie prikázania, jeho život nadobudne úplne inú podobu. Nájde múdrosť života. Až vtedy človek začne chápať, čo znamená zmysel a radosť zo života.
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/118-piatok-po-2-adv-nedeli