Zach 12, 10-11; 13, 1, Gal 3,26-29, Lk 9, 18-24
Pán Ježiš skúša apoštolov aj nás
Blíži so koniec školského roku. Čas skúšok na ZŠ už vyvrcholil. Kdekto sa vás, detí, pri stretnutí pýta: „Tak čo, aké bude vysvedčenie?”
Všimli ste si, že v dnešnom evanjeliu Pán Ježíš tiež skúšal apoštolov. Už im toho povedal dosť o Otcovi, o sebe, už dosť dlho učil ľudí, veľa skutkov urobil, teraz ich teda skúša, ako to všetko pochopili, čo si zapamätali: Prvá otázka znie: „Za koho ma pokladajú zástupy?“
Odpovedali, že ľudia sú v názoroch nejednotní, nevedia si ešte rady. Apoštoli tlmočia: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“
Ježiša zaujíma odpoveď apoštolov, dáva im druhú otázku, priamo na telo: „A vy ma za koho pokladáte?“
Odpovedá Peter. A nemal to ľahké, aby trafil správnu odpoveď. Vtedy ešte neboli učebnice náboženstva, aby tam mohol pozrieť a prečítať si to, ani internet.
Ale Peter odpovedal dobre, na jednotku: „Za Božieho Mesiáša.“ Evanjelista Matúš spresňuje: Ty si Kristus, Syn Boha živého.
Detí sa, tento rok vo vyučovaní náboženstva tiež kdečo nového o Pánu Ježišovi naučili. A ak sa ho naučili mať i radi, bude to u Pána jednotka s hviezdičkou.
A čo my, veľké deti Božie? Akú odpoveď dávame na otázku, kto je pre nás Kristus, svojim každodenným životom?
Odpoveď väčšiny z nás by asi znela: „Ale áno, ide to. V Pána Ježiša verím, mám ho rád a podľa našej viery sa snažím žiť, no až na nejaké tie maličkosti, ktoré sa sem-tam vyskytnú.”
Práve tieto maličkosti! Keby si ľudia, dajme tomu manželia, dali čas a po každej hádke sa pýtali, prečo sa vlastne pohádali, vo väčšine prípadov by zistili, že to vzniklo kvôli nejakej maličkosti. Otec nenašiel vo svojom náradí práve ten šraubovák, ktorý teraz potrebuje a buráca na celý dom: „Kto ho zas mal, kde ste ho kto nechali ležať!” - Maminka so ho snaží utíšiť: „Ty sa rozčuľuješ kvôli maličkostiam. Robíš hneď z komára somára. Až deti vyrastú, budú takí istí!” A je hádka.
Áno, málokedy sa hádame kvôli veľkým veciam, väčšinou ide o maličkosti. Lenže my si toto málokedy uvedomíme.
Prečo sa rozhodnú ľudia pre manželstvo? Sú to väčšinou maličkosti, ktoré ich zbližovali. Zvyčajne žiadne veľké veci. Možno už ich ani nevedia popísať. Po pár rokoch sú to maličkosti, ktoré pôsobia expanzívne – rozdeľujú. A tak na „staré kolená“ miesto toho, aby žili ako dvaja holúbkovia, žijú ako pes a mačka.
V ktoromsi Bernanosovom románe je rozhovor mladého dievčatá, uchádzačky o vstup do kláštora, s predstavenou. Keď dievča vyjadrilo svoju túžbu, v službe Kristovi, vyzeralo to ako by chcelo „hory prenášať“, prinášať tie najväčšie obete. Predstavená si povzdychla: „Jaj, my dokážeme nadšene vystúpiť na najvyššie hory - ale potom zlezieme dole a zakopneme o kamienok. To najobťažnejšie v živote nie je robiť veľké činy, to najobťažnejšie je zvládnuť kopu denných maličkostí.”
My si túto zákernosť každodenných maličkostí väčšinou neuvedomujeme. Radi hovoríme: Dobre vychádzame, až na pár maličkosti. V podstate som dobrý kresťan až na pár maličkosti... Kiež by sme zvládali maličkosti! Aj na to myslel pán Ježiš keď nám dnes hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. To je tá bohoslužba všedného dňa.
Lenže ľahšie je plánovať veľké činy, vznášať so vo vznešených citoch, než denne znovu sa zdržiavať každodenným drobným upratovaním, varením, robiť tisíc maličkostí, ktoré musia byť urobené.
Až raz príde koniec školského roku celého nášho života, väčšina jednotiek s hviezdičkou bude asi práve za trpezlivé konanie tisíc drobných prác denne konaných, za trpezlivé znášanie tisíc drobných každodenných nepríjemností.
Poďme prosiť, aby sme to tak po celý život dokázali. Prihlásme sa s Petrom k Pánu Ježišovi, Synovi Boha živého.
Do tejto školy života sa poďme prihlásiť svojim krédom.
Dlhá,22.6.2025
Pozrite tiež: