Jer 23,1-6, Ef 2,13-18, Mk 6,30-34
Čas prázdnin a dovoleniek.
Pre mnohých sú dovolenky fetišom. Sú vecou prestíže. Mnohí sa chvália kde všade boli. Mnohí by po dovolenke potrebovali ešte jednu na zotavenie, aby si oddýchli.
O oddychu je dnešné evanjeliu. Minulú nedeľu sme počuli ako Ježiš poslal apoštolov evanjelizovať. Scéna z dnešného evanjelia začína zdieľaním duchovných zážitkov. Apoštoli sa vrátili z misionárskej práce a zdieľajú jej pokrok, ovocie a ťažkosti)
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“
Ježiš dobre pozná náročnosť tejto práce spojenú s únavou a často s odmietnutím, a preto chce, aby učeníci odpočívali na pustom mieste. Je čas na apoštolát, ale aj čas na odpočinok s druhými a čas na samotu a modlitbu.
Učeníci odpočívajú pri Ježišovi. Odpočinok je návrat k prameňom, príležitosť byť s Ježišom, tešiť sa z jeho blízkosti, počúvať ho, zažiť jeho prijatie, priateľstvo, lásku a zúčastniť sa na jeho plánoch. Pri Ježišovi učeníci znovu naberajú silu, učia sa a potom môžu opäť slúžiť iným.
Apoštoli si však nemohli dopriať oddych. O chvíľu sa schádza ľud hladný po Božom slove. Učeníci budú mať teraz účasť na Ježišovej starostlivosti a milosrdenstve. Budú slúžiť tým, že umožnia aj ostatným odpočívať s Ježišom.
Cyprián Kamil Norwid, poľský básnik a maliar z obdobia romantizmu (1821 - 23. mája 1883) napísal, že odpočívať znamená „začať odznova“. Odpočinok v Kristovi je „začínať život nanovo“. Odpočinok s Kristom znamená poznávať Krista, učiť sa od neho, uvedomovať si jeho sprevádzanie v našom živote a odrážať ho v našich životoch a dokonca sa stať „Kristom pre druhých“.
Kým si učeníci mohli trochu oddýchnuť, dorazil k nim veľký zástup zo všetkých miest. Dav ľudí, ktorý počul o Ježišovi, ho chce vidieť, dotknúť sa ho, počuť ho.
„V evanjeliu je vzrušenie zo zhonu, ale je to jedinečný zhon, veľmi odlišný od nášho chorobného a nezmyselného zhonu (B. Maggioni)."
Marek prirovnáva zástup ľudí, ktorý sa ponáhľa za Ježišom, k ovciam bez pastiera. Sú slabí, bezmocní, úzkostliví, ohrození, potrebujú nielen zdravie, ale aj smer a zmysel a otvorene žiadajú o pomoc.
Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
To, zľutoval sa nad nimi znamená skôr „Bol dojatý“, alebo ešte silnejšie – „Jeho útroby boli rozbúrené; Jeho srdce bolo rozbúrené“. Toto slovo sa vzťahuje na materské lono, na materinskú lásku. Ježiš miluje ako matka, nezištne. Zľutuje sa nad tými, ktorí sú v núdzi, rozpráva sa s nimi, učí ich, lieči, živí. Stará sa o nich a spĺňa ich očakávania. Zdieľa s nimi nielen jedlo, ale aj slová, svoj čas, seba. Boh v Ježišovi je Boh, ktorý trpí spolu s ľuďmi, ktorí sú v núdzi.
Prečo by sme mali dnes prichádzať k Ježišovi? Čo teraz od neho očakávame? Čo si od neho želáme? Zanechali naše predchádzajúce skúsenosti zo stretnutí s Ježišom nejakú hlbšiu stopu? Čo cíti naše srdce? Vedie k ľútosti, náprave? Je nám ľúto ľudí, ktorí trpia, ľudí na okraji, ľudí, ktorí sú v duchovnej chudobe alebo hmotnej núdzi? Aký druh služby by sme mali viac praktizovať: duchovnú alebo materiálnu?
Urobme si mini-sondu do slávenia sv. omše v minulosti a čím by sme mohli z nej inšpirovať:
Starí pamätajú na atmosféru („vôňu“) nedele. Bolo niečo lepšie na raňajky, nedeľné (kostolné) šaty, aj keď skromný, ale slávnostnejší obed, rodinná atmosféra, návšteva starých rodičov, rodinu...
Na gymnáziu (vtedy to bola SVŠ) dbal triedny na oblečenie. Spolužiačka prišla v rifliach (samozrejme neroztrhnutých, vtedy by sme sa za také hanbili). Profesor: To by si šla takto v nedeľu do kostola? V tom čase bol kostol skutočne miestom sviatočného stretnutia. Po sv. omši ľudia ostávali pri kostole, debatovali, bolo to vzájomné stretnutie.
Kostol (a možno povedať i sv. omša) bol symbolom sviatočnosti.
Každopádne by sme si mali hľadať cestu k znovuobjaveniu sv. omše ako priestoru na stretnutie s Ježišom v (farskom) spoločenstve veriacich, ako nám to ukázalo dnešné evanjelium. Vracať sa k Ježišovi, ako apoštoli.
Turzovka, 21.7.2024
Pozrite tiež: