Uvedenie do bohoslužby:
Minulú nedeľu sme počuli ako Pán Ježiš rozosielal svojich učeníkov. Dnes sa popisuje ich návrat.
Pán ich láskyplne víta: „Teraz si trochu odpočiňte!“ I nás dnes Pán Ježiš pozýva: Trochu si tu odpočiňte. I my sme sa sami vrátili po týždni, i my teraz môžeme nášmu Pánovi povedať, čo bolo s nami v minulom týždni, na čo sa tešíme, alebo čoho sa bojíme v budúcom týždni.
Pripravme sa k tomuto oddychu dôvernou prosbou za odpustenie všetkého, čo sme nezvládli vlastnou vinou.
Uvedenie do čítaní:
- Jer 23,1-6
V dnešnom prvom čítaní budeme počuť, že už Starý zákon ohlasoval Mesiáša ako spravodlivého kráľa - dobrého pastiera.
- Ef 2,13-18
Sme Kristovi, patríme mu - a to nie je malá vec! Čo to znamená, vypočujeme si teraz v liste Efezanom.
- Mk 6,30-34
Evanjelium nám vykresľuje Pána Ježiša v dvoch obrazoch.
Prvý: Ježiš, volá apoštolov po únavnej práci odpočinúť si.
Druhý obraz: Ježiš, má čas pre všetkých, ktorí ho potrebujú.
ODDYCH
Je čas dovoleniek, prázdnin. Ako vnímate tento čas? Zdá sa, ako keby nastúpil čas nervozity a zhonu. Vo vzduchu visí „hrozba“: Musím na dovolenku. Mnohí míňajú peniaze čo horko-ťažko našetrili počas roka, niektorí sa kvôli dovolenke zadlžia – berú pôžičku; iní sú nešťastní, lebo na dovolenku nemôžu, alebo nemajú na takú ako sused, či spolupracovník.
Je potrebná dovolenka? A aká? Naši starí otcovia nechodili na dovolenky, niekedy šli na púť a to bolo všetko.
Samozrejme bola iná doba! Iba starí si pamätajú na časy, keď sa po večeroch zišli susedia na priedomí a podebatovali si. Zastavili sa na ulici a mali čas na pozdrav, popýtanie sa na kdečo. Túto, možno zdanlivú pohodu, nahradil neustály zhon a nedostatok času.
Pred chvíľkou sme si v evanjeliu čítali, ako stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Myslím, že väčšina z nás pritom spoznala i svoju každodennú situáciu. Aj na nás sa hrnie práca a povinnosti rýchlejšie, než ich stačíme zvládnuť. Preto platí dnešná výzva Pána Ježiša i nám: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“
Ale ty si hneď hovoríš: „Jaj, keby to šlo. U mňa to nejde.“
Dokonca máme aj „teológiu oddychu“. Na začiatku Biblie čítame: V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. (Gn 2,2).
Domnievate sa, že Stvoriteľ sa unavil a potreboval oddych? To nie! Je to napísané kvôli nám. A tretie Božie prikázanie nám to práve na základe Biblie pripomína: Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil! V knihe Exodus čítame príkaz o sobote – teda o oddychu: Pán prikázal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: „Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje! Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!“ (Ex 31,12-17)
Kniha Zjavenia sa vyhráža hriešnikom (modlárom), že sa im nedostane oddychu: A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, aj ten, kto by prijal znak jej mena. (Zjv 14:11).
Dá sa z toho vyčítať, že Boh je darcom odpočinku, Satan (šelma) podnecovateľom k nepokoju, nervozite a zhonu? Zdá sa, že áno!
Pán Ježiš bol jednoznačne za oddych, doprial ho apoštolom. Dal nám príklad v starostlivosti o oddych apoštolov. Po návrate z apoštolských ciest im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“
Prečo je pre nás dôležitý oddych?
Kto si nevie odpočinúť, ten vezme pokoj i ľuďom okolo seba: začne byť nervózny, zmätkuje, naháňa iných, je protivný.
Buď vieš odpočívať alebo zmätkuješ, iná možnosť asi nie je. Lebo znervóznieť vie každý akosi sám, bez učenia sa, je to živočíšne. Ale upokojiť sa, ovládať sa, to vie len ten, kto sa tomu učí a naučí, to sám zo seba nevie nikto.
Pán Ježiš nás chce dnes povzbudiť, aby ste sa učili umeniu upokojiť sa, odpočinúť. Je to umenie kresťanského života, a vy predsa kresťania ste. Mnohí z vás to iste už vedia. Všetci sme schopní naučiť sa to.
Starodávny kresťanský názov pre toto stíšenie pred Božou tvárou je: modlitba, rozjímanie, meditácia.
Preto sa nečudujeme, že velikán sv. Benedikt, ktorý dal pečať európskej kultúre a civilizácii mal heslo: Ora et labora (Modli sa a pracuj).
Keď som na lectio divina hovoril o tom, že u kresťana je potrebná vyváženosť v telesných aktivitách (práca, šport) a duchovných (modlitba, apoštolát), dostal som otázku, či športoval Pána Ježiš. Videl som tom podnet, aby som sa viac venoval duchovnu. Samotní účastníci poukázali na to, že Pán Ježiš podával veľký výkon: denné kázanie, presúvanie sa po Svätej zemi. Môžeme dodať, že jeho súčasníci ho považovali za syna tesára, 30 rokov bol vlastne robotník. Ježišov život bol vyvážený.
V čom mal byť ten oddych ku ktorému vyzýval Ježiš? V príjemnom predebatovaní úspechov, radosti, pripadne strasti ich ciest. Počuli sme: Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.
Pouvažujme teraz každý nad sebou. Ako vieme oddychovať – v rodine v spoločenstve v ktorom žijeme.
Navštívil som priateľa futbalistu v nedeľu poobede. Prídem dnu: Prestrete v obývačke, pekný obrus, zapálená sviečka. Domáca pani: Myslela som, že prichádza už Julko. Ja: Veď prišiel som úmyselne poobede (bolo 14:00) a vy sa chystáte obedovať. Čo slávite, keď máte takto prestreté! Pani Vierka: Nič, ale manžel hrá dnes doma, tak si to užívame. Aby sa on a deti dobre cítili. Aby mali nedeľu!
Hovorí sa, že najmenej rozvodov je v Taliansku a v o Francúzsku. V Taliansku je to z dôvodov tradície a legislatívy a tiež preto, že rodina pre nich veľa znamená. Vo Francúzsku preto, lebo oni sú gurmáni a potrebujú k stolovaniu rodinné spoločenstvo. Stolovanie ich vraj aj zbližuje. Slovensko je v tomto smere dosť vzadu. Čo by sa tu malo vylepšiť?
V bývalej farnosti mi jedna farníčka hovorí: Poobede na litánie neprídem, lebo máme veľkú rodinnú oslavu. Ja: Čo oslavujete? Ona 19. rokov vnuka. Ja podivene: Aj to sa veľkolepo oslavuje? Nemal som to hovoriť. Je dobre ak sa oslavuje!
Farníčka dodala: Lepšie je to doma, ako keby šli niekde na chatu a tam „oslavovali“.
Spomínam na pána biskupa Petra Dubovského, ktorý na birmovke v Dobroči (rok 1992) pri obede povedal: Chybou slovenských rodín je, že pri obede (ak sa vôbec stretnú), riešia problémy rodiny – známky, zle správanie, výčitky manželovi, manželke... Obed by mal prebiehať v čo najpriateľskejšej atmosfére. Sám pán biskup šiel príkladom. Nevyčítal pri obede nedostatky, bol príjemný spoločník.
Po Vianociach som sa pri nedeľnej katechéze pýtal deti, čo ich na Vianoce najviac potešilo. Deti odpovedali: Boli sme spolu. Prekvapilo ma, že to neboli darčeky!
Máme čas dovoleniek a prázdniny. Ako ich využívame. Sú skutočným oddychom?
Uvedomujeme si, že svätením nedieľ a sviatkov hľadá Boh naše dobro?
Bráňme sa toho, aby sme nedeľu brali ako povinnosť. Veď čo z toho má náš Stvoriteľ, že svätíme?! Je to pre naše dobro! Svätiť dokáže jediný tvor – človek.
Je to pre nás obohacujúce.
Ešte "obrázok" z Detvy: Jedna pani hovorí: Mali sme byt, ale chceli sme si postaviť dom. Cez soboty a nedele sme si zobrali robotu navyše. Manžel prenajal naklaďák, ja som sa zaučila na žeriave. Vykladali sme vagóny. Bolo to dobre platené, zarábali sme. Potom soboty nedele sme robili na dome. O deti sa nám starali starí rodičia. Máme dom, ale je prázdny. Deti sa lepšie cítia u dedka a babky, dom prázdny ja mám pokazený žalúdok (brala som kde-aké lieky aby som vládala...). Ten náš dom je taký prázdny!
Iné je to v prípade, že nemáte možnosť oddychu pri starostlivosti o chorého. To treba obdivovať - byť denne 24 hodín v službe. Dobre by bolo, keby vám mal kto vymeniť. To je neustála obeta ako u Pána Ježiša - ako sme počuli v dnešnom evanjeliu. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Ježíš sa obetoval a dúfam, že i vám dá silu zvládať to! Nachádzajte si čas na úprimnú modlitbu.
Pán aj nás volá: Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.
Turzovka, Turkov, Dlhá, 19.7.2015