Otázočka: Mam jeden dotaz, plánujem kúpiť do obce defibrilátor.
Samozrejme po konzultácii s doktormi zo srdcového ústavu. Mal som ale krátku diskusiu na tuto tému s jedným známym a on ma načal otázkou, či je správne človeka vracať nazad ak je na pol ceste...
Uvažujem o tom už dva týždne, veď je to snáď ako keď lekár predpise lieky. Alebo čo s tým?
Ivan
To nie je otázočka, ale otázka! Riešia ju medici, teológovia, právnici i laici - teda v kontexte eutanázie, nakoľko máme využívať mimoriadne technické prostriedky na udržanie života.
Ako prvé mi pri prečítaní napadlo toto: Treba sa vrátiť aj z konca cesty! Myslel som o ceste každého, kto blúdi.
V Tvojej otázke ide o „zdravotnú cestu“. Aj na tejto som jednoznačne za.
Príklad: Jeden kolega V. M. šantil na snehu s deťmi, ťahal sane keď naraz odpadol. Vďaka - možno defibrilátoru - každopádne vďaka technike - je pri živote a robí veľké veci. Je v Kláštore pod Znievom a venuje sa bezdomovcom. Nebyť toho, že sa vrátil (vrátilo ho) „z polcesty“ mnohí by prišli o veľkú pomoc.
Veľakrát som počul: Po príhode som iný človek, prehodnotil som život... Takže aj z duchovného hľadiska je to plus!
Nemám rád reči typu: či je správne človeka vracať nazad ak je na pol ceste. Zaznieva mi v tom náboženský fundamentalizmus, či kvietizmus. A je to cesta islamu (fatalizmus): Má zomrieť, tak zomrie. Tiež mnohých orientálnych spiritualít (nirvána – nezáujem o iných).
Pekne si to napísal: veď je to snáď ako keď lekár predpise lieky. Presne tak. Potom by sme nemohli používať ani lieky.
Jozef Hrtús
Vďaka:
O jeden rozriešený bod menej! Aj mne to tak vychádzalo, len nemám základy teologickej morálky aby som to vedel o niečo oprieť, a obhájiť ak by niekto začal proti tomu brojiť, Mam len to moje svedomie ale to niektorí krikľúni v tejto dobe považujú za nič. Pekný a požehnaný deň
Ivan
Conscientia suprema lex (Svedomie najvyšší zákon). Takže máš toho veľa! Nevadí, že iní to považujú "za nič".
Jozef Hrtús