Sk 4, 32-37, Jn 3, 7b-15
Keď starozákonný ľud putoval po púšti z egyptského zajatia, stretával sa veľkými problémami, ktoré si ťažko vieme predstaviť.
Sk 4, 23-31, Jn 3, 1-8
Včera sme mali pri svätej omši túto modlitbu dňa:
Sk 4, 13-21, Mk 16, 9-15
Niet pochýb o tom, že viera vo vzkriesenie nie je ľahká vec.
Sk 4, 1-12, Jn 21, 1-14
Cirkev nám nerozumie – šíri sa médiami a sme tým nakazení aj my!
Sk 3, 11-26, Lk 24, 35-48
Príbehy, ktoré počúvame vo veľkonočnej oktáve, sú vhodné na to, aby sme sa dostali do nálady učeníkov po silnom zážitku zmŕtvychvstania vo Veľkonočné ráno.
Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35
Zvyčajne sme neradi, keď sa k nám niekto pripojí, najmä ak hovoríme o dôverných a bolestných veciach.
Sk 2, 36-41, Jn 20, 11-18
Veľkosť ľudí nespočíva iba v mimoriadnom nadaní a schopnostiach.
Iz 52,13 - 53,12, Žid 4,14-16. 5,7-9, Jn 18,1-19,42
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo.
Ex 12,1-8.11-14, 1 Kor 11,23-26, Jan 13,1-15
„Chápete, čo som vám urobil?“ - pýta sa aj nás Pán Ježiš.
Iz 50, 4-9b, Mt 26, 14-25
Najlepší vychovávateľ, najlepší učiteľ, najlepší vzor - Ježiš Kristus.
Iz 49, 1-6, Jn 13, 21-33. 36-38
Keď počúvame, že deti zomierajú na podvýživu, od hladu a dokonca pre nedostatok vody, zdá sa nám to vzdialené a nemožné.
Iz 42, 1-7, Jn 12, 1-11
Príroda nemá rada skoky (Natura non facit saltus - Carl Linné).
Ez 37, 21-28, Jn 11, 45-56
Včera sme uvažovali nad populizmom židovských predstavených, ktorí nezajali (nekameňovali) Ježiša, lebo sa báli ľudu.
Jer 20, 10-13 Jn 10, 31-42
Na Lectio divina som dostal otázku, prečo Židia nekameňovali Pána Ježiša, ale ukrižovali.