Sk 22, 30; 23, 6-11, Jn 17, 20-26
Pokračujeme v Ježišovej Veľkňazskej modlitbe.
Sk 20, 28-38, Jn 17, 11b-19
Niekedy máme chuť hodiť flintu do žita!
Sk 20, 17-27, Jn 17, 1-11a
V čase medzi slávením tajomstiev Ježišovho vystúpenia do neba a Turíc nám nedeľná liturgia ponúka ďalší úryvok z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 13-17).
Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Pristavme sa pri irónii.
Sk 18, 23-28, Jn 16, 23b-28
Predstavte si, žeby išiel niekto za vás orodovať.
Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a
Radosť bez nádeje je jednoduchou zábavou, chvíľkovou veselosťou.
Sk 17, 15. 22 – 18, 1, Jn 16, 12-15
Ježiš pokračuje v odovzdávaní svojho poslania Duchu Svätému a preto hovorí o ňom svojim nasledovníkom.
Sk 16, 22-34, Jn 16, 5-11
Duchovní spisovatelia zdôrazňujú, že smútok je veľmi živnou pôdou a rásť buriny hriechu.
Sk 16, 11-15, Jn 15, 26 – 16, 4a
Ježiš nám dnes povedal: Keď príde Tešiteľ.
Sk 16, 1-10, Jn 15, 18-21
Nezdá sa nám to: Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás.
Sk 15, 22-31, Jn 15, 12-17
Pred rokmi sa Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike Deus caritas est pýtal sa akoby sám seba:
Sk 15, 7-21, Jn 15, 9-11
Príkazy sa berú ako strašiak.
Sk 12, 24 – 13, 5a, Jn 15, 1-8
Láska sa neuspokojí s hlasnými vyhláseniami, opojnými uspávankami, krásnymi slovami vo všetkých jazykoch, ale s pravdivými skutkami a slovami, v trvaní a za každého počasia.
Sk 14, 19-28, Jn 14, 27-31a
Pokoj vám všetkým!