Sk 8, 1b-8, Jn 6, 35-40
Skutky Apoštolov, ktoré môžeme pokladať za prvú históriu kresťanov po Ježišovom odchode, nám prinášajú obraz ideálnej prvej kresťanskej obce:
Sk 7, 51 – 8, 1a, Jn 6, 30-35
Čítania vo všedné dní veľkonočného obdobia (ako aj počas roka) nie sú zostavené tak, aby boli myšlienkovo navzájom prepojené.
Rok a miesto narodenia krakovského biskupa sv. Stanislava s určitosťou nepoznáme.
Sk 6, 1-7, Jn 6, 16-21
Prvé čítanie nám popísalo vznik inštitúcie v Cirkvi – diakonátu.
(Sk 5, 34-42, Jn 6, 1-15)
Aká je predvolebná rétorika?
Sk 5, 27-33, Jn 3, 31-36
Bratia v kňazskej službe, veriaci. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu vysvetľuje Nikodémovi i nám: Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky.
Je zakladateľ školskej rehole (1651 - 1719).
Sk 5, 17-26, Jn 3, 16-21 Mali sme zvláštnu zimu. Neboli veľké mrazy, ale takmer stále zachmúrené a hmlisto.
Sk 4, 32-37, Jn 3, 7b-15 Keď na florbale vyhlásim, že sa hrá na dva dotyky, tak nastane veľké sklamanie.
BOH ČLOVEKA NEOPÚŠŤA
(Sk 4, 1-12, Jn 21, 1-14) Opäť sme pri, už spomínanom probléme, pri nepoznaní Zmŕtvychvstalého.
Keď antický filozof Seneca začal už starnúť, písal svojmu priateľovi Luciliovi:
Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35
V máloktorom príbehu evanjelia sa môžeme všetci nájsť ako v dnešnom.
Sk 2, 36-41, Jn 20, 11-18 Mám slabú vizuálnu pamäť a preto si nepamätám tváre.