Narodil sa na Ukrajine okolo roku 1580 z pravoslávnych rodičov.
Prijal katolícku vieru a vstúpil do rehole svätého Bazila. Keď ho vysvätili za kňaza a potom zvolili za polockého biskupa, mimoriadne sa usiloval o jednotu Cirkvi. Preto sa nepriatelia rozhodli zabiť ho a roku 1623 zomrel ako mučeník.
Z encykliky Ecclesiam Dei pápeža Pia Jedenásteho
Vieme, že Cirkev je z Božieho obdivuhodného rozhodnutia zriadená tak, aby sa v plnosti čias javila ako nesmierna rodina, ktorá zahrnuje celé ľudské pokolenie, a popri ostatných význačných známkach vynikala aj ekumenickou jednotou.
Lebo Kristus Pán nielenže iba apoštolom zveril úlohu, ktorú on sám dostal od Otca, veď povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi; choďte teda, učte všetky národy,“ ale aj chcel, aby apoštoli boli vrcholne jednotným zborom, dvojnásobne spojeným tým najtesnejším putom. Vnútorne tou istou vierou a láskou, „ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“. Navonok vládou jedného nad všetkými, lebo Petrovi odovzdal prvenstvo medzi apoštolmi ako trvalé východisko a viditeľný základ jednoty. Aby však táto jednota a zhoda vytrvala navždy, Boh ju vo svojej prozreteľnosti požehnal svätosťou i mučeníctvom ako znamením.
Takejto cti sa dostalo práve polockému arcibiskupovi východného slovanského obradu Jozafátovi, ktorého právom považujeme za slávu, ozdobu či stĺp východných Slovanov. Veď sotvakto iný väčšmi preslávil ich meno alebo lepšie poslúžil ich spáse ako tento ich pastier a apoštol, najmä vtedy, keď vylial svoju krv za jednotu svätej Cirkvi. Ba cítil, že ho akési nebeské vnuknutie pobáda do obnovy svätej všeobecnej jednoty. A pochopil, že k tomu môže najlepšie prispieť tým, že udrží východný slovanský obrad a baziliánsku ustanovizeň rehoľného života v jednote všeobecnej Cirkvi.
Medzitým sa však staral predovšetkým o spojenie svojich spoluobčanov s Petrovou Stolicou. Všade vyhľadával argumenty, ktoré by ho mohli podporiť a upevniť. Najmä študoval liturgické knihy, ktoré bežne podľa predpisov svätých Otcov používali sami oddelení východní kresťania. S takouto dôkladnou prípravou sa teda pustil do práce na obnove jednoty. A potom pôsobil tak silno, príťažlivo a úspešne, že ho aj protivníci nazývali „uchvatiteľom duší“.
Modlime sa.
Bože, otec všetkých veriacich, daj svojej Cirkvi Ducha lásky, ktorý svätému Jozafátovi dal silu položiť život za svoj ľud; na jeho príhovor naplň i nás duchom lásky a sily, aby sme sa nebáli obetovať aj život za svojich bratov. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.