1 Kor 1, 1-9, Mt 24,42-51
Byť pripravený je nielen starý pioniersky pozdrav, ale aj samozrejmosť človeka, ktorý žije ľudsky dôstojne, na úrovni.
Pripravenosť ako keby bola známkou inteligencie a určitej spoločenskej vyzretosti a zodpovednosti.
Zodpovedný človek sa pripravuje na skúšky, manželstvo, vodičský preukaz, obed, na sv. spoveď, na sv. omšu...
Čo robí nezodpovedný človek? Nepripravuje sa. Zoberme si to u deti! Nezodpovedné odkladajú učenie, dospelí vstavanie, prácu... Dobiehajú na poslednú chvíľu.
V dnešnom evanjeliu nám Pán hovorí o tom, že máme byť pripravení na... Tu je práve dôležité na čo byť pripravený!
Čo to môže byť? Povedal to Pán? Priamo nie. Podobenstvo hovorí o zodpovednom hospodárení. Teda ide o stretnutie s tým komu sa budeme zodpovedať. Teda Bohu. Ide o stretnutie s Pánom.
Ako sa pripraviť?
Pomáha nám podobenstvo. Z toho sa dá vyčítať, že nemáme odkladať čas príchodu – to je stretnutie s Pánom. Ak na neho, jeho príchod nemyslíme, začneme byť „šlendiarmi“. A nielen to! V podobenstve sa spomína: Zlý sluha v srdci povie: ‚Môj pán voľajako nejde‘ a začal by, jesť a piť s opilcami...
Čo to môže znamenať? To čo sa týka každého z nás. Je to nebezpečenstvo uvažovania: Boh je ďaleko. A to je začiatok toho čo nám zaznelo. Začne: Biť svojich spolusluhov – to môže byť vystatovanie sa nad iných, utláčanie iných. Napríklad aj tým, že o nich zle zmýšľame...Jesť a piť s opilcami – Niekedy to môže byť doslova, alebo to môže byť závislosť na niečom inom.
Zatiaľ som nespomenul smrť. My sa domnievame, že máme byť pripravení na smrť. Je pravdou, že s Pánom sa stretneme po smrti. Je to však úplná pravda?
Večnosť začína dnes. Už teraz sa s nim stretávame.
Sv. Pavol píše: Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. (Rim 14,7-8)
Prví kresťania sa modlili: Maran atha (Pane, príď). Chceme, aby bol Pán Ježiš s nami, v našom živote? V každej situácii? Neboli by sme radšej, keby nás nevidel?
Stretneme sa s Pánom v Eucharistii. Hovorí k nám aj teraz. Pozor, to sme ešte nehovorili o tom, že sa s ním stretávame v ľuďoch – zvlášť v tých, ktorí nás potrebujú, našu pomoc.
Vidíme, že Pán Ježiš nemešká so svojim príchodom. Len my sme nezodpovední vo vzťahu k nemu a tým aj k životu.
V úvode som hovoril, že pripravenosť patri k inteligencii, zrelosti človeka. A mala by byť úplnou samozrejmosťou pre kresťana!
Turzovka, 25.8.2016