Jer 28, 1-17, Mt 14, 13-21
Keď bola skupina Beatles na vrchole svojej slávy vôbec nemohla takmer vystupovať, pretože hudba bola prehlušená hysterickým revom ženských fanúšičiek počas celého koncertu.
Hudba zanikla, zostal len dav a jeho inštinkty.
V skutočnosti organizácia Ježišových stretnutí tiež chronicky kolabuje. Kamkoľvek ide, v danom momente je veľký dav, že prakticky sa nedá nič robiť. Keď sa zhromaždí dav, je celkom bežné, že ľudia zabudnú, prečo sa stretli. Ľudia v dave sú naplnení zvláštnou psychózou. Masa má zároveň veľkú silu, no zároveň sa v nej jeden človek stratí. Podstatou davovej psychóza je veľká moc, ale žiadna zodpovednosť – a toto je možno najhoršia kombinácia. A tak Ježiš veľmi často dospeje k záveru, že všetka práca je na takom mieste nemožná a odíde predčasne. Ježiš je v nebezpečenstve, že úplne stratí pôvodný význam svojej činnosti.
Z evanjelií možno usúdiť, že Ježiš pôvodne plánoval chodiť do synagóg a kázať tam. To je úplne rozumné – sú to miesta, kam ľudia chodia počúvať v pokoji. Je tam pult, sú tam zvitky Písma, z ktorých sa dá čítať.
Neskôr aj apoštoli vždy začínajú v synagógach, kde dosahujú najväčší úspech; Pouličné kázne zvyčajne prinášajú len povstanie a zásah úradov, ale iba pár konvertitov.
Ježiš je však odmietaním zo strany vedúcich synagógy donútený presunúť svoju činnosť na ulicu. A navyše sa zdá, že v porovnaní s pôvodným plánom venuje najviac času liečeniu, pretože jednoducho ľutuje ľudí.
Ježiš musí improvizovať. Davy vymyslia vždy spôsob, ako sa dostať všade, kde je. On ide inde, až kým sa tam nestane to isté. Ale stále existuje riziko, že Ježiš jednoducho prestane byť sám sebou, že všetko pohltí dav. Ježiš sa nemá kde modliť. Ako môže byť niekto Božím Synom a nehovoriť so svojím Otcom? Ako môže niekto plniť vôľu Nebeského Otca, ak nemá ani príležitosť sa na to opýtať?
V čase, keď bol popravený Ježišov bratranec, Ján Krstiteľ, chce si nájsť čas na modlitbu, veď aj on má city. Odíde na druhú stranu, aby bol sám. Čaká ho tam päťtisíc ľudí. Ježiš sa nad nimi zľutoval a rozmnožil im chleby.
Ježiš musel opäť bojovať o čas pre samotu. Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
A tu je najdôležitejšie posolstvo z dnešného čítania: Ježiš, pre lásku k blížnemu, pre súcit s ľuďmi, je vždy schopný zmeniť svoj plán. Ale nikdy nezabudne, čo pôvodne chcel dosiahnuť. A pri dnešnom čítaní, po dlhom odklade, je konečne sám a modlí sa. Nezabudol, čo pôvodne plánoval.
Aj nám môže kdečo skrížiť plány, nikdy však nie čas na stretnutie s Nebeským otcom.
Turzovka, 3.8.2026
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/429-pondelok-18-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1335-pondelok-18-tyzdna-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2645-pondelok-18-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3552-pondelok-18-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4499-pondelok-18-tyzdna-24
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4971-pondelok-18-tyzdna-25