Sk 6, 8-15, , Jn 6,22-29
Ježiš mal jasno v tom, že prídu ťažkosti, keď bude hovoriť o pokrme, ktorý dá ľuďom.
Najmä keď naznačil, že bude pre večný život. Toto ešte jeho súčasníci mohli prijať. Veď rozmnožil chleby a zázračne nasýtil ľud ako Mojžiš mannou. Takže by podľa nich mohlo ísť o nejakú mannu, ktorá zaručí nesmrteľnosť. Táto „zázračná manna“ podľa nich mala byť pre tých, čo budú konať Božie skutky. Preto sa pýtajú: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Prečo Ježiš považuje za najdôležitejšie veriť v toho, ktorého on (Boh) poslal? Lebo vieme a ako budeme počuť v nasledujúce dní, že Ježiš dáva svoje vlastné telo, to už je priveľa. Pre Židov i pre nás! K tomu je treba veľkú vieru, lebo je to skutočne nepochopiteľné!
Zdá sa, že aj dnešní kresťania berú sväté prijímanie ako nejakú „zázračnú mannu, ktorá nám dá večnosť. V čom je to mylné? V tom, že Eucharistia nie je vec (ako manna), ale živý Kristus. Eucharistia nie je vec, ktorú prijímam, ale živý Ježiš, s ktorým sa stretám! A to sa nedá bez „viery v toho, ktorého Boh poslal“!
Turzovka, 20.4..2026
Pozrite tiež: