Narodil sa v Todi v Umbrii (Taliansko). V Ríme ho prijali do kňazského stavu a roku 649 zvolili na Petrovu katedru.
V tom istom roku sa konal koncil, na ktorom bol odsúdený blud monoteletov. Cisár Konštancius ho roku 653 zajal a odvliekol do Carihradu, kde si veľa vytrpel. Napokon ho previezli na Cherson a tam roku 656 zomrel.
Z Listov svätého pápeža Martina Prvého
Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený?
Veľmi túžime stále upokojovať svojimi listami vašu lásku a zmierňovať vám vašu starosť o nás a s vami aj všetkým svätým a našim bratom, ktorí sa o nás starajú kvôli Pánovi. Pozrite, aj teraz vám píšem, čo nás tlačí. Hovorím pravdu v mene Krista, nášho Boha.
Sme celkom odlúčení od víru sveta a zbavení svojich hriechov; ba chýba nám aj to najpotrebnejšie k životu. Obyvatelia tejto krajiny sú všetko pohania a tí, čo sa tu usadili, prevzali pohanské mravy. Nemajú vonkoncom nijakú lásku, ani takú, akou sa ľudská prirodzenosť v účinnom súcite stále prejavuje aj u samých barbarov.
Ale prekvapil som sa a doteraz sa čudujem nad hrubosťou a nevšímavosťou všetkých, čo boli kedysi pri mne a boli mi priateľmi a blízkymi. Celkom zabudli na moje nešťastie a nechcú ani vedieť, kde som, či som na zemi, a či nie.
Čo myslíte, s akým svedomím sa môžeme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, kde budú žalovať a vydávať počet všetci ľudia, ktorí sú z tej istej hliny a hmoty?! Aká hrôza to padla na ľudí, že im prekáža zachovávať Božie prikázania, a aký to strach tam, kde sa báť netreba?! (porov. Ž 53,6) Vari nás až tak odcudzili zlí duchovia?! Alebo sa javím celému spoločenstvu Cirkvi ako nepriateľ a protivník?!
No nech Boh, ktorý chce, aby boli všetci spasení a poznali pravdu (porov. 1Tim 2,4), upevní na príhovor svätého Petra ich srdcia v pravej viere a posilní ich proti každému bludárovi i proti každému, kto sa stavia proti našej Cirkvi. Nech ich zachová v stálosti, najmä pastiera, ktorého teraz dostali za predstaveného, aby v nijakom prípade neodpadli, ani sa neodchýlili a neopustili nič z toho, čo písomne vyznali pred Pánom a jeho svätými anjelmi, a to až do najmenších podrobností. Nech spolu s mojou maličkosťou dostanú z ruky nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista veniec spravodlivosti za pravú vieru (porov. 2Tim 4,8).
O toto moje úbohé telo sa postará sám Pán podľa toho, ako sa mu bude páčiť s ním naložiť, či už tak, že ho nechá v ustavičných súženiach, alebo mu poskytne trochu osvieženia. Veď Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený? (porov. Flp 4,5) Dúfam predsa v jeho milosrdenstvo, že nezaváha zakončiť môj beh tak, ako už rozhodol.
Pozdravte všetkých vašich v Pánovi aj všetkých, čo z lásky k Bohu spolucítia s mojimi okovami. Nech vás vznešený Boh chráni svojou mocnou rukou pred každým pokušením a zachová pre svoje kráľovstvo.
RESPONZÓRIUM 2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
Modlime sa.
Všemohúci Bože, svätý Martin, pápež a mučeník, s tvojou pomocou nepodľahol hrozbám a mukám; daj, prosíme, aby sme s nezlomným duchom aj my vytrvalo znášali protivenstvá sveta. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Pozrite tiež: