1 Mach 4, 36-37. 52-59, Lk 19, 45-48
V dnešnej dobe počúvame častejšie ako zvyčajne o nedbanlivosti, nekompetentnosti a v konečnom dôsledku o ťažkých hriechoch a zločinoch, ktorých sa dopúšťajú aj niektorí duchovní.
Bez ohľadu na škodu, ktorú spôsobujú konkrétnym jednotlivcom, sú ranou pre nás všetkých, pre celú Cirkev. Presne vzaté, každý hriech, aj ten najindividuálnejší, zraňuje celú Cirkev. Existujú však aj správania, ktoré obzvlášť poškodzujú naše spoločenstvo a pohoršujú veriacich.
V tejto ťažkej chvíli je dôležité nepridávať unáhlené a nespravodlivé obvinenia k zlu, ktoré už bolo spáchané. Hoci odsudzujeme skutočné zneužívanie, niektorí, najmä tí so zlomyseľným úmyslom, môžu pošliapať spravodlivosť. Nezabúdajme, že mnohí sú nespravodlivo odsúdení.
Aj keď prijímame iba overené fakty, každý katolík, ktorý miluje Cirkev, cíti bolesť. A veľa to nemení na tom, že zneužívanie a zločiny sa dejú vo všetkých ľudských inštitúciách, dokonca aj v tých najušľachtilejších. Koniec koncov, veríme, že Cirkev je svätá. Prečo potom môžeme nájsť hlboko zvrátených ľudí medzi tými, ktorí za ňu prevzali osobitnú zodpovednosť? Ježiš v dnešnom evanjeliu poskytuje určitú odpoveď na túto pochybnosť vo viere.
Pán očisťuje chrám. Skorumpovaní chrámoví úradníci a obchodníci ho premenili na „lotrovský pelech.“
Chrám však zostal chrámom. Jeho štruktúra zostala nezmenená. Jeho múry boli určené ako miesto modlitby, nie obchodu. Navyše sa naďalej prinášali obety a zbožní Židia ho naďalej napĺňali modlitbami, napriek škandálu, ktorý sa okolo nich dial. Obchod bol zvrátenosťou, zatiaľ čo modlitba bola podstatou tohto miesta.
Cirkev patrí Kristovi. On ju postavil. My, kresťania, v nej vytvárame ľudskú organizáciu, ktorá funguje lepšie alebo horšie. V tomto svete musí Cirkev fungovať ako inštitúcia. Je prirodzené, že sa ľudia organizujú, vytvárajú autoritu a stanovujú princípy fungovania. Pán Ježiš tiež organizoval svojich učeníkov a položil základy inštitúcie, ktorá mala odovzdávať jeho učenie a jeho milosť vo sviatostiach. Zveril nám, hriešnym ľuďom, jej budovanie a zachovanie v tomto svete. To, čo v Cirkvi pochádza od človeka, nie vždy funguje. Z dlhodobého hľadiska ich Duch Svätý napraví. Častejšie sú príčinou hriechy konkrétnych jednotlivcov. Ale tie nespôsobia, že Cirkev prestane byť Kristovou. Kristus očisťuje svoju Cirkev a to je bolestivý proces, ktorý teraz možno zažívame viac ako predtým.
Kiež nikdy a nijakým spôsobom neprispievame ku korupcii našej Cirkvi prekrúcaním toho, čo ustanovil Pán Ježiš. Kiežby sme boli schopní vidieť jej svätosť, ktorej zdrojom je Kristus. Kiežby sme „životom apoštola vymazali špinavé stopy, ktoré zanechali nespravodliví rozsievači nenávisti. A na všetkých cestách zeme nech znovu zapálime Kristov oheň, ktorý nosíme v našich srdciach.“ (Sv. Josemaría, Cesta, č. 1).
Turzovka, 21.11.2025
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/499-piatok-33-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/989-piatok-33-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1935-piatok-33-tyzdna-18
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2778-piatok-33-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3223-piatok-33-tyzdna-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4171-piatok-33-tyzdna-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4639-piatok-33-tyzdna-24