Sk 12, 24 – 13, 5a, Jn 15, 1-8
Láska sa neuspokojí s hlasnými vyhláseniami, opojnými uspávankami, krásnymi slovami vo všetkých jazykoch, ale s pravdivými skutkami a slovami, v trvaní a za každého počasia.
Očakáva sa ďalšie ovocie, ktoré súvisí s láskou, ako je úcta, spravodlivosť, bratstvo, odpustenie, súcit, láskavosť, miernosť, radosť, ľudskosť.
Kde však nabrať silu a energiu na takúto lásku?
Takáto láska je ovocím spoločenstva s Kristom. Nádej na silu k takejto láske nájdeme aj v slovách dnešného evanjelia: Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.
Ale je ťažké zostať s Ježišom v dobe, ktorá sa stala alergickou na stálosť a vytrvalosť. Viac je naklonená k jednorazovému a dočasnému, viac zmietaná virtuálnym a umelým! Povrchnosť je všadeprítomná a destabilizujúca. Ako môžeme zostať vytrvalí v našom svete, kde je každý vzťah relativizovaný, kde sa všetko úsilie a vytrvalosť považujú za nemožnosť! Ako môžete zostať v láske, keď sme viac prilepení k obrazovkám než k svojmu manželovi, k svojmu dieťaťu! Ako môžeme zostať pevní v zmätkoch a pri odmietaní duchovných hodnôt?! Ako môžete zostať pevní a ovládajúci sa, keď askéza (sebazapieranie) je nemoderná?
A predsa Kristus trvá na tom, aby sme zostávali v jeho láske. Znovu nám ukazuje, že je prameňom lásky, ktorá sa odovzdáva každému a všetkým ako miazga zvnútra, zo srdca do srdca, aby nám dala žiť a prinášať dobré ovocie. Ak sa od neho odstrihneme, už nie sme napojení, sme vysušení, bez života a bez toho, aby sme urobili niečo dobré. Stávame sa suchou ratolesťou!
Kristus pozýva každého, aby v neho veril, aby mal život. Viera v neho nie je ojedinelý, jednorazový akt. Je povolaná zostať, vytrvať v čase a priestore, vytrvať vo vernosti a vteliť sa do plodného úsilia.
A „zostať vo mne", ktoré Ježiš Kristus vyžaduje, nie je výmysel človeka, ale majstrovský ťah, ovocie Kristovej (božej) vynaliezavosti.
Toto vzájomné puto je pre veriacich životne dôležité, silnejšie ako pripútanosť ratolesti k viniču. Je to intímne spoločenstvo, ktoré prináša večný život. Umožňuje výmenu medzi ľudským a božským. Produkuje ovocie, plody zostávajúce nedotknuté, a preto výživné, pokiaľ trvá prijímanie, kým sa nestane večnou zmluvou, ktorú slávime na každej svätej omši. Tieto plody sa premietajú a udržiavajú láskou k Bohu a k blížnemu. Toto je prikázanie, ktoré sám Kristus nasledoval, keď ho poslal Otec. Zostáva v spoločenstve so svojím Otcom a Duchom Svätým, ktorého dáva všetkým, ktorí v neho veria.
Prosme Krista: Zostaň v nás, aby sme zostávali vo tebe a prinášali dobré, životodarné ovocie.
Turzovka, 21.5.1925
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na: