Sk 13, 13-25, Jn 13, 16-20
Ježiš hovorí o pánoch a služobníkoch a o tom, kto je väčší a kto nie.
A pri týchto myšlienkach poukazuje na zradu. Hovorí, že nie všetci budú ochotní slúžiť: Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: ‚Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.‘ Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som.
Ale čo je to, čo má stať, aby sme my uverili? To je pre nás dôležité! Priblížme si situáciu pri ktorej to povedal:
Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: „Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.
Konať teda podľa Pána Ježiša, aby sme boli blahoslavení.
Žijeme v kultúre, ktorá znásobuje informácie rýchlosťou, ktorá je závratná. Žijeme v kultúre, ktorá je hladná po novostiach. A žijeme v kultúre, ktorá ignoruje múdrosť. Pozrite sa ešte raz na to, čo Ježiš povedal. Hovorí: Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.
Nestačí len vedieť veci. Múdrosť je robiť ich.
Sme hladní po múdrosti? Pretože v tejto kultúre informácií, nasýtenia, je toľko informácií a toľko vedomostí. Ale vedomosti nie sú ešte múdrosť, Google žiadnu múdrosť nemá. Google má veľa informácií, ale Google nemá žiadnu múdrosť. A ak chceme múdrosť, musíme ísť ku konečnému zdroju múdrosti, ktorým je Ježiš, ktorým sú evanjeliá. A to je dôvod, prečo každý deň využívame tieto chvíle, aby sme dovolili jeho múdrosti, aby nás naplnila múdrosťou a dala v nádej, že môžeme žiť o niečo lepšie. Sme požehnaní, ak robíme podľa Ježiša. Nestačí len poznanie.
Pozrite tiež: