Sk 11, 19-26, Jn 10,22-30
Keď sa hovorí o nejakom celonárodnom hnutí, zvyčajne je to zveličené.
Často je to iba iniciatíva časti národa. V časoch Pána Ježiša môžeme skutočne hovoriť o celonárodnom očakávaní príchodu Mesiáša a mali aj svoje kritériá, ako ho rozpoznať. Chceli, aby bol taký, aký si predstavovali, že by mal byť. Chceli, aby Ježiš definoval sám seba a aby si podľa svojich vlastných kritérií mohli overiť, či Ježiš je alebo nie je Mesiášom. Chceli nejaký dôkaz. Je to metóda toho, kto cíti, že ovláda situáciu. Opýtaný musí predložiť svoje poverenia. V opačnom prípade nemá právo hovoriť ani konať. Ale Ježiš sa tejto požiadavke nepodriaďuje.
Hovorí im, že je Mesiáš. Oni mali však tvrdošijne svoju predstavu. Preto im zdôrazňuje: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
Jeho oponentom chýba nezaujate počúvať Pána Ježiša. Ježiš však nerezignuje. Vie aj o tých, ktorí ho nasledujú. Hovorí: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Im ponúka niečo nepredstaviteľné, to čo presahuje aj našu predstavivosť. Zamyslime sa preto nad jeho ďalšími slovami: Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Ježiš teda zjavuje Otca takého, aký Otec je, a nie takého, aký by si jeho poslucháči želali, aby bol. Žiada o obrátenie v spôsobe myslenia a konania.
Dnes má každý z nás svoje vlastné záľuby a očakávania. Niekedy čítame evanjelium, aby sme zistili, či v ňom nachádzame potvrdenie našich túžob. Lenže by to malo byť opačne. Evanjelium by malo formovať naše túžby.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 13.5.2025
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť na: