Sk 8,26-36. 38-40, Jn 6, 44-51
Z pozostalosti pápeža Františka.
„Je potrebné mať vždy na pamäti, že Eucharistia nie je niečo, čo robíme; nie je to spomienka na to, čo Ježiš povedal alebo urobil. Je to aktuálne Kristovo pôsobenie! Je to Kristus, kto tam koná, kto je na oltári.
A Kristus je Pán. Je to dar Krista, ktorý sa sprítomňuje a zhromažďuje nás okolo seba, aby nás živil svojím Slovom a svojím životom. To znamená, že poslanie a samotná identita Cirkvi vychádzajú odtiaľto, z Eucharistie, a Eucharistiou sa vždy formujú. Oslava môže byť bezchybná aj z vonkajšieho hľadiska, ak nás však neprivedie k stretnutiu s Ježišom Kristom. Potom hrozí, že neprinesie žiadnu posilu do nášho srdca a do nášho života.
Kristus chce prostredníctvom Eucharistie vstúpiť do nášho života a preniknúť ho svojou milosťou, aby v každom kresťanskom spoločenstve existovala súdržnosť medzi liturgiou a životom. Srdce je naplnené dôverou a nádejou pri pomyslení na Ježišove slová zaznamenané v evanjeliu: Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.
Žime Eucharistiu v duchu viery, modlitby, odpustenia, pokánia, radosti spoločenstva, starostlivosti o núdznych a o potreby toľkých bratov a sestier, v istote, že Pán uskutoční to, čo nám prisľúbil: večný život. Nech sa tak stane!“
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: