Sk 7, 51 – 8, 1a, Jn 6, 30-35
Zachytil som zvláštne vyjadrenie psychológa: „Ak sa príliš obetujete pre deti, nebudú si vás vážiť“.
Je to odvážne, až pohoršlivé vyjadrenie. Pravdivé? Neviem, ale rozmaznané deti si nevážia nikoho. Vy tu pracujete s deťmi, ktorých nechcú rodičia, alebo im ich súd odobral. Viete, že tieto deti sa veľmi tešia na rodičov a chceli by ísť k nim. Aj si ich väčšinou vážia. Vy čo im tu všetko zabezpečujete, neznamenáte pre nich nič.
Perlička: V nedeľu boli mnohí vaši chovanci na florbale. Keď si brali rozlišovačky, niektorí ohŕňali nos, že páchnu. Vždy ich periem, ale mohlo sa stať, že sa tam nejaký spotený dres zatúlal. Iné deti nemali problémy. Vaše deti sú naučené na „full servis ”. Všetko majú zabezpečené, nič pre to nerobia.
Tak trochu sa podobajú zástupu okolo Ježiša, ktorý sa pýtal: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“
Ježiš im odpovedal, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.
Aj oni chceli „full servis“. Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Bárs by nie, keď Ježiš ešte dodal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Nezišli sme sa tu, aby sme súdili detí. Skôr, aby sme im pomohli. A samozrejme sebe! Aby sme si vážili tých, ktorí sa o nás starajú a najmä boli vďační Bohu, ktorý nám všetko dáva.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 6.5.2025
Pozrite tiež: