Tít 2, 1-8. 11-14, Lk 17, 7-10
Zvláštnosťou dnešného podobenstva je, že sa nachádza iba v Lukášovom evanjeliu.
Podobenstvo nás chce naučiť, že náš život sa musí vyznačovať postojom služby. Začína sa tromi otázkami a na konci dáva odpoveď sám Ježiš.
Prvá otázka:
Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Odpoveď poslucháčov nevieme. Ježiš vlastne kladie rečnícku otázku. Implicitne vyplýva odpoveď: Nie.
Druhá otázka:
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘?
Odpoveď je opäť evidentná. Hoci v našej spoločenskej klíme, by to malo byť naopak.
Tretia otázka:
Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Aj keď vtedajší poslucháči odpovedali nie, my vieme, že je potrebná vďačnosť.
Sám Ježiš vyvodzuje záver, ktorý už bol implicitný v otázkach. Spôsobom, akým Ježiš kladie otázky, ukazuje akým spôsobom chce usmerniť naše myslenie. Chce, aby sme boli služobníkmi nášho Stvoriteľa: Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘
Služba predstavuje formu, v ktorej časť Izraelitov - anawim, očakávali Mesiáša: nie ako kráľa a slávneho Mesiáša, veľkňaza alebo sudcu, ale skôr ako služobník Jahveho, ohlásený Izaiášom (Iz 42 , 1-9).
Mária, Ježišova matka, hovorí anjelovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova! (Lk 1, 38). V Nazarete sa Ježiš predstavuje ako služobník , ktorého opísal Izaiáš (Lk 4, 18-19 a Iz 61, 1-2). V krste a v premenení ho potvrdil Otec, ktorý cituje slová, ktoré Boh adresoval Sluhovi (Lk 3, 22; 9, 35 e Iz 42, 1).
Ježiš žiada svojich nasledovníkov: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je vaším sluhom“ (Mt 20, 27). Neužitoční sluhovia! Toto je definícia kresťana.
Pavol o tom hovorí členom korintskej komunity, keď píše: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dal rast. Nie je dôležitý kto sadí, ani polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast“ (1Kor 3, 6-7). Pavol a Apollo nie sú nič; len jednoduché nástroje, „sluhovia“. Jediný dôležitý, je Boh, on jediný! (1Kor 3, 7).
Obsluhovať a byť obsluhovaný.
Tu v tomto texte sluha slúži pánovi a nie pán sluhovi. Ale v inom Ježišovom texte sa hovorí opak: „Blahoslavení sluhovia, ktorých pán nájde bdelých, keď príde. Veru, hovorím vám, on sa opáše, posadí ich za stôl a bude ich obsluhovať“ (Lk 12, 37).
V tomto texte pán slúži sluhovi a nie sluha pánovi. V dnešnom podobenstve Ježiš hovoril v prítomnosti. V druhom texte Ježiš hovorí v budúcnosti. Tento kontrast je ďalším spôsobom vyjadrenia: kto je pripravený stratiť život z lásky k Ježišovi a evanjeliu, ten ho nájde (Mt 10, 39; 16, 25). Každému, kto slúži Bohu v tomto súčasnom živote, bude slúžiť Boh v budúcom živote!
O život bezúhonných sa stará Pán * a ich dedičstvo trvá naveky. Pán upevňuje kroky človeka * a sprevádza ho na ceste. (Ž 37, 18,23)
Turzovka, 12.11.2024