Ef 2, 1-10, Lk 12, 13-21
Opäť si pripomeňme: Príroda sa bojí prázdna.
Ilustrujme si to na vysávačoch, ktoré pracujú na základe spomenutej axiómy. Priložte na koniec hadice papier. Ten ako by sa prilepil. Vysávač s námahou pracuje. Akonáhle papier odtrhneme, hadica sa v momente naplní vzduchom.
Aplikujme si to to na nášho ducha. Musí byť niečím naplnený. Ak má človek prázdne srdce, nemá duchovné hodnoty, v tom momente sa duchovno naradí hmotou.
Ježiš tento problém riešil, keď ktosi zo zástupu prišiel za nim a povedal mu: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ Ježiš nerieši tento majetkový spor, ale mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
Využil to, aby súčasníkom i nám povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal podobenstvo o boháčovi, ktorí musí opustiť svet na vrchole bohatstva.
A dokonca ho nazve bláznom. Prečo? Ježiš dôvodí: Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Čo robiť, aby sme sa vyhli takejto šlamastike? Pomohol nám sv. Pavol v prvom čítaní:
Kristus napĺňa aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohoto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní.
Turzovka, 21.10.2024