Gal 3, 1-5, Lk 11, 5-13
Lukáš píše pre ľudí, ktorí nepochádzajú zo židovskej komunity, takže nemajú skúsenosť s modlitbou, nepoznali napríklad ani žalmy.
Text, ktorý sa zachoval iba u Lukáša, obsahuje odpovede na veľmi zásadné otázky, ktoré sa nelíšia od tých, ktoré si dnes ľudia môžu klásť:
"Modliť sa? Aký to má zmysel? Prečo by som sa mal modliť?" pýtajú sa mnohí ľudia, aj keď úplne modlitbu neodmietajú.
„Stojí to za to, počuje ma niekto „tam hore“?
A predovšetkým: „Čo z toho mám? Dostanem to, o čo žiadam? A ak nie, nie je to úplne zbytočné?"
Učiteľ na základnej škole sa v triede na druhom stupni rozprával o modlitbe.
A pretože chcel vedieť, či majú deti na túto tému nejaké predpoklady alebo vedomosti, spýtal sa ich: „Ako je to u vás doma? Povedz mi, modlíš sa aj ty pred spaním alebo možno pred jedlom?"
A jedno dievča veľmi horlivo hovorí: „Áno, samozrejme, vždy sa ráno, keď musím ísť do školy, modlím, aby som dorazila bezpečne, pretože musím prejsť cez širokú ulicu s veľkou premávkou.“
A potom sa učiteľ pýta chlapca, ktorý bol doteraz ticho: „A čo ty, modlíš sa niekedy?"
Odpovedal: „Nie. Vždy idem cez podchod!“
Dieťa neúmyselne odrážalo rozšírený, typický postoj.
Mnoho ľudí si myslí, že modlitba sa začína vtedy, keď už nemôžem nič robiť sám.
To je potom zhrnuté do vety, ktorú niekedy hovoríme v ťažkých chvíľach: „Jediná vec, ktorá teraz môže pomôcť, je modlitba...“
Ale kým sa dá, radšej vezmem všetko do vlastných rúk!
Výsledkom je, že táto hranica sa môže posúvať ďalej a ďalej, za ktorú považujem modlitbu za nevyhnutnú. Pretože čím viac dosiahnem, čím viac viem a dokážem, rozvíjam svoje sily a schopnosti, tým menej verím, že potrebujem pomoc a podporu, či už modlitbou alebo inak.
A potom sa ľahko vynorí rozšírený názor: Modlitba je pre malé deti a starých ľudí a možno aj pre tých, ktorí si nevedia rady sami so sebou a so svetom a nevedia sa vyrovnať so životom. Môžu to potrebovať.
Vzťah s inými ľuďmi je často dobrým zrkadlom nášho vzťahu s Bohom, ako to vidí Lukáš.
Predstavte si na chvíľu, keby ste sa rozprávali len s ľuďmi, s ktorými sa denne stretávate, či so svojou rodinou, priateľmi, kolegami, len vtedy keby ste od nich niečo chceli alebo ak si už neviete poradiť sami!
Samotná myšlienka je absurdná, to by nikoho nenapadlo! A ak áno, človek by musel mať podozrenie na vážnu psychickú poruchu. Tam, kde si u niekoho všimneme takéto správanie, okamžite by sme si všimli, že v tejto rodine alebo tejto firme či tíme, musí byť niečo zásadne v neporiadku.
Samozrejme, je dôležité, aby konverzácia komunikovala a umožnila ostatným podieľať sa na tom, čo vás hýbe a čo vás znepokojuje.
Je dôležité vymieňať si nápady, klásť otázky a prejavovať obojstranný záujem.
A samozrejme, tiež počúvajme!
Prečo by to malo byť iné s Bohom - Otcom všetkých ľudí?
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/553-stvrtok-27-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1044-stvrtok-27-tyzdna-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1455-stvrtok-27-tyzdna-3
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2726-stvrtok-27-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4116-stvrtok-27-tyzdna-23