1 Kor 2, 1-5, Lk 4,16-30
Poznáte výraz „davová psychóza”.
Nastane vtedy, keď sa človek vzdáva svojich individuálnych osobnostných vlastností a preberá motívy spoločné s ostatnými členmi davu. Ľudia strácajú schopnosť racionálneho uvažovania a pod vplyvom silnej emócie reagujú inštinktívne a poddajú sa hromadnému správaniu a emocionálnej „nákaze“ davu. Môže to byť útok, ale aj útek.
V dnešnej dobe, keď sme neustále pripojení na sociálne siete a sledujeme každý trend, nie je prekvapujúce, že existuje ešte vo väčšom meradle. V čase pandémie sa vykupoval liek pre zvieratá, po napadnutí Ukrajiny sa vykupovali elektrospotrebiče, že nebude plyn, ľudia si začali vybavovať pasy, keby museli utekať na Západ...
Nič nové pod slnkom. V evanjeliu sme počuli ako Ježišovi všetci prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst. Dav začal niekto ovplyvňovať: „Vari to nie je Jozefov syn?“
A začala davová psychóza:
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.
Ježiš mal silu a odolal. Evanjelista konštatuje: Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Každý potrebujeme vlastnú hlavu, pevnú vôľu, aby sme odolali bludu, vášňam, klamu... Jednoducho povedané, davovej psychóze!
Turzovka, 2.9.2024