Človek je v pokušení zabarikádovať sa!
Robí si akýsi pancier, aby si udržal svoje predstavy, svoje nápady. Ak si niekto povie, že zem je plochá, že nebola pandémia, že nie je vojna na Ukrajine, zabetónuje sa a už mu to nevyvrátite. Tak sa môžeme zabetónovať aj v otázkach viery!
Neprekonateľným a všeobecne známym príkladom obrnenia vo vzťahu k viere je Tomáš apoštol – dnešný oslávenec. Počuli sme: Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
Evanjelium dnešného sviatku dokumentuje práve takúto pasáž, ako sa Tomáš po veľkej traume z Kristovej smrti obrnil neverou.
Zmŕtvychvstalý Pán sa nikdy nenechá odstrašiť, keď sa pokúšame zabarikádovať múrmi nevery. Dobre vie, že zakaždým, keď predstierame, že sme spokojní s tým akí sme, v skutočnosti opätovne počúvame hlas, ktorý nás pobáda túžiť po niečom vyššom. Hĺbka srdca zostáva tým miestom, ktoré nestratilo schopnosť hľadania, aj keď už nie sme ochotní plne veriť v Boha, ktorý nám bol ohlásený a do ktorého sme začali vkladať svoju dôveru.
Nezabúdajme, že súčasťou krstnej slobody, keď sme vstúpili do vzťahu s Bohom, je fakt, že Boh nám dal aj slobodu srdca. Kresťan by už nemal byť poznačený strachom z chýb, ani strachom zo sklamania.
Na základe toho si uvedomujeme, že Pán od nás nikdy nežiada, aby sme sa stali nevernými sami sebe, aby sme zatajili pochybnosti, v ktorých sa naše srdce už nie je schopné kráčať vo viere. Ako som už písal, Pán sa nikdy nenechá odstrašiť, keď sa pokúšame zabarikádovať múrmi nevery, on sa pre nás stále otvára.
Tomášova veľkosť – a jeho hodnota pre našu duchovnú skúsenosť je, že spolu s nim môžeme po blúdení povedať: „Pán môj a Boh môj!“. Vtedy môžeme vyjsť zo seba, aby sme poznali a chválili Pánovu vernosť.
„Blahoslavení“ (20,29) sme, ak si dnes pamätáme, čo to znamená byť skutočnými učeníkmi; znamená to vzdať sa vystupovania ako muži a ženy bez pochybností, ukázať sa, že sme pokojne pripravení znovu začať život v pravde, ktorý bude vo svetle, ktoré v tme svieti a nemôže byť premožené (porov. Jn 1,5).
Nech nás teší, že sme postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu. (1. čítanie)
Turzovka, 3.7.2024
Viac o dnešnom svätcovi sa môžete dočítať na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/264-sv-tomas-apostol
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1780-svaety-tomas-apostol
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2204-sv-tomas-apostol-b
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2605-sv-tomas-apostol-ml
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3985-sv-tomas-apostol-23