Oz 14, 2-10, Mk 12, 28b-34
Poľský jezuita, Franz Jalics, napísal: „Odpoveď, ktorú dal Ježiš zákonníkovi, neznamená, že Boha treba milovať viac ako človeka.“
Zvláštne! Veď Pán Ježiš nám dnes hovorí: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! A blížneho ako seba samého!‘
Dá sa teda tento názor akceptovať? Veď Ježiš lásku k Bohu a blížnemu rozlišuje. Spomínaný autor dôvodí takto: „Kto miluje Boha, miluje druhého človeka, ale aj seba. Láska sa nedá rozdeliť na kúsky a dať väčší jeden a menší druhému. Keď človek miluje, tak miluje. Miluje seba, iných ľudí a Boha (ak ho pozná). Láska je vždy jedna, ako aj Boh je jeden. Tu na zemi objímame seba, Boha a tých, ktorí nám stoja v ceste, najmä našich blízkych“.
Asi to môžeme prijať, lebo láska je jedna, ako aj Boh je jeden, pretože Boh je láska. Neexistuje teda menšia (horšia) láska a väčšia (lepšia) láska. Láska je od prírody nekonečná, ako Boh. Tu na zemi je obmedzená len časom a priestorom, pretože človek je „uväznený“ v pominuteľnej hmote.
Navyše Pán Ježiš hovorí, že lásku k Bohu prejavujeme láskou k blížnemu – najmä k tomu, kto potrebuje pomoc.
A nakoniec, nie je dôležite toto filozofovanie, ale prax a milujme z celého srdca.
Turzovka, 8.3.2024
Úvahy nad dnešnými čítaniami nájdete na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/203-piatok-po-3-postnej-nedeli
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/950-piatok-14-tyzdna-2