Jer 17, 5-10, Lk 16, 19-31
Podobenstvo o boháčovi a žobrákovi Lazárovi je veľmi známe medzi kresťanmi.
Dokonca sa dostalo i do povedomia ľudstva, ktoré je v kontakte s kresťanskou kultúrou.
Hovorí o tom, ako bohatstvo delí ľudí. Lazár a boháč nežijú ďaleko od seba. Jeden pri bráne domu, druhý v ňom. Skutočne, nežijú ďaleko od seba. Lazár o boháčovi vie. Túži sa nasýtiť zo zvyškov z jeho stola. Naopak sa zdá, že boháč o žobrákovi netuší, alebo ho minimálne ignoruje. Bráni mu v tom to, že „deň čo deň prepychovo hodoval.“ Majetok teda nevyužíval na dobročinnosť, ale iba na vlastné blaho, čím vytvorilo prekážku medzi nim a Lazárom.
Podobenstvo pokračuje poukázaním na situáciu po smrti:
Lazár je v úžasnej pozícii, je u praotca Abraháma. Boháč trpí v pekelných plameňoch. Je zaujímavé, že sa navzájom všetci vidia. Aj po smrti sú opäť pri sebe relatívne blízko. Až teraz si boháč žobráka všíma. No zábranu, ktorú vytvoril medzi sebou a Lazárom za života, si so sebou zobral aj po smrti.
To, že boháč nemôže na „druhom svete“ prijať pomoc od Lazára, vyjadruje, že práve vzťahy a rozhodnutie je to, čo prekračuje hranice telesnej smrti.
Kráľovstvo Božie začína tu. Pripravujeme si tu večnosť.
Turzovka, 29.2.2024
Pozrite tiež: