Kaz 3,1-4 5b-8, Mt 7,21.24-25
O ľuďoch, ktorí sa zapísali do dejín, sa hovorí kdečo.
Často sú to legendy. Možno k nim patrí aj tento príbeh:
Na smrteľnej posteli si Alexander Veľký zavolal svoju armádu a generálov, aby im prezradil svoje posledné tri priania:
1. Keď zomriem, nech moju truhlu nesú najlepší lekári.
2. Celé moje nazhromaždené bohatstvo – peniaze, zlato, drahé kamene, nech sú rozsypané pozdĺž cesty k cintorínu.
3. Moje ruky nech sú voľné a nech visia z rakvy tak, aby ich všetci videli.“
Jeden z jeho generálov, ktorý bol prekvapený týmto neobvyklým posledným prianím, požiadal Alexandra Veľkého o vysvetlenie.
Vojvodca povedal:
„Chcem, aby najlepší lekári niesli moju truhlu na dôkaz toho, že až príde čas pozrieť sa smrti do očí, tak ani tí najlepší lekári na svete nemajú tú moc uzdravovať…
Chcem, aby cesta, vedúca k cintorínu, bola obsypaná mojimi pokladmi, nech každý vidí, že materiálne bohatstvo, získané na zemi – zostane na zemi… Chcem, aby – keď ma ponesú – moje ruky, dlane boli prázdne preto, aby ľudia pochopili, že sme prišli na tento svet s holými rukami a s holými rukami ho aj opúšťame a že ten najcennejší poklad zo všetkého sme si už vyčerpali – a to je ČAS.
Máme svoj čas na rôzne veci, ako sme počuli v prvom čítaní. Nášmu zosnulému, už vypršal. Do hrobu si nevezmeme žiadne materiálne bohatstvo. ČAS je naším najcennejším pokladom, pretože je obmedzený. Vieme si nazhromaždiť mnoho materiálneho bohatstva, ale nedokážeme si vyprodukovať viac času.
Sv. Terézia Avilská sa k tomu vyjadrila dosť zaujímavo: „Na smrti je najstrašnejšie to, že ňou končí obeta.“ Povedala to preto, lebo chcela za života urobiť čo najviac.
Preto je prirodzená otázka: Odnesieme si niečo do večnosti?
Samozrejme.
Takže, keď sa rozhodneme venovať niekomu svoj čas, darovali sme mu vlastne časť svojho života, ktorú si už nemôžeme nikdy vziať späť. Náš čas je náš život!
Najlepší darček, ktorý môžete dať vašej rodine a priateľom, je váš čas. Keď vám Boh dá dostatok času, zdieľajte ho so všetkými, ktorých máte radi. To je to budovanie života na skale o čom sme počuli v evanjeliu.
Náš zosnulý vám venoval svoj čas za svojho života. Vy mu teraz splácate dlh. Obetovali ste čas, prišli ste sa s nim rozlúčiť. Venujte mu čas i naďalej. Myslíte na neho v modlitbách. Čím častejšie si na neho spomeňte a posúvajte ho tak do radostnej večnosti. Tam je množstvo času, celá večnosť. Prosme, aby bola pre neho radostná.
Úvahy inšpirované dnešnými liturgickými čítaniami sú na.
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/606-pondelok-4-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1182-pondelok-4-tyzdna-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1597-pondelok-4-tyzdna-2018
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2019-pondelok-4-tyzdna-19
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2872-pondelok-4-tyzdna-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3788-pondelok-4-tyzdna-23