2 Sam 1, 1-4. 11-12. 17. 19. 23-27, Mk 3, 20-21
„Pomiatol sa“ – To sú veľmi tvrdé slova.
A myslím, že sa to o nikom neodvažujeme povedať. Hoci, tak ako o niekom povieme, že je chorý a myslí sa tým nejaká choroba tela, tak by sme mohli povedať, že je psychicky chorý. Ale to už považujeme za hanlivé.
Ale hovoriť takto o Ježišovi, nie je prinajmenšom vhodné.
Keď Ježiš začal konať a učiť, urobil veľa, aby o ňom hovorili týmto spôsobom. Učil tak, že sa to vymykalo ľudskému chápaniu. Napríklad hovoril, že majú jesť jeho telo, piť jeho krv. To bolo priveľa. Aj pre nás, ktorí to vidíme už duchovnejšie.
Aj jeho konanie sa vymykalo bežným spôsobom. Podľa farizejov nedodržiaval sobotu, jeho láska k človeku je bezpochyby „šialená“. Uzdravoval aj v sobotu, dotýkal sa malomocných... Láska ho dokonca viedla ku krížu.
Vieme sa vžiť do situácie jeho príbuzných, keď sa im do Nazareta dostavali do uši všelijaké chýry o Ježišovi. My už považujeme Ježišove slova a skutky za samozrejme. Ježišovi súčasníci boli jednoducho prekvapení a v mnohom mohli byť tiež pohoršení.
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1585-sobota-2-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3306-sobota-2-tyzdna-22