1 Sam 8, 4-7. 10-22a, Mk 2, 1-12
Ježiš nerobil zázraky „na počkanie“, aby niekoho ohúril, zaujal.
Týmto uzdravením ochrnutého chcel Ježiš presvedčiť zákonníkov, že je Boh, hoci bol tiež človekom a môže odpúšťať.
A myslím si, že nás chce presvedčiť o tom: že odpustenie hriechov je pre človeka dôležitejšie ako uzdravenie z možného ochrnutia.
Áno! Vina v dôsledku zla je horšia ako paralýza. Paralýza, aj keď trvá niekoľko desaťročí, je dočasná. A neodpustená vina je večná. Preto by sme mali hľadať odpustenie viac ako zdravie.
A zároveň si všimnime, akú veľkú vec robíme, keď odpúšťame! Aj my máme totiž dar odpúšťania. Využívame ho pre seba od Boha, ale môžeme ho „udeliť" aj iným. Presne podľa slov: „Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom". Aké je to požehnanie aj pre nás. Vieme čo sú psychosomatické choroby. Žiť v napätí hriechu paralyzuje človeka. Kto odpúšťa, dáva život aj sebe aj iným.
Turzovka, 12.1.2024