Idem na hroby – zaznieva po tieto dní.
My to berieme ako: Idem sa modliť, i zaspomínať – prečo nie.
Uvedomujeme si pri tom to, čo vo Vyznaní viery zaznieva takto: Verím ... vzkriesenie tela a život večný. To je dôsledok udalosti, ktoré vo vyznaní viery vyjadrujeme slovami: ukrižovaný umrel..., tretieho dňa vstal z mŕtvych...
Povedal som, že nejdeme iba „na hroby“, zaspomínať si, ale sa aj pomodliť. Prečo sa modliť? Aby im Boh odpustil tresty za hriechy. Aby im bol Pán milostivý. – tak znejú odpovede. Nenabúral vám niekto už tento stereotyp odpovedi? Prípadne vy sami!
Nie sú správne tieto námietky?
Nechce Boh viac ako my aby boli ľudia šťastní a netrápili sa? Nerobíme sa my lepšími a milosrdnejšími ako láskavý Boh? Je to možné. Veď Boh ich miluje väčšmi ako my a aj on chce aby boli šťastní. Ešte viac ako aj my. Prečo potom modlitby?!
Ako si to vysvetlíme?
Počas štúdii teológie nás navštívil Ferdinand Lelote, holandský teológ a vysvetli to týmto príkladom:
Počas 2 sv. vojny si dvaja spolubojovníci sľúbili priateľstvo do smrti. Z celej posádky ostali totiž iba oni dvaja a to ich zblížili.
Po vojne jeden sa stal úspešným spisovateľom. Druhý nezvládol osobnú tragédiu. Našiel zbombardovaný dom, manželka a dieťaťa zahynuli v ňom. Stal sa z neho bezdomovec, ktorý sa potuloval. Šiel žobrať do jednej noblesnej štvrte. Zbadal svojho priateľ z frontu. Prihovoril sa mu. Ten ostal verným priateľom a volá ho: „Poď práve oslavujeme.“ On – urobím ti hanbu, daj mi par frankov, obriadim sa a potom prídem.
Prirodzene. Hanbil sa ísť k priateľovi pokaziť mu dobré meno. Musel sa dať „do poriadku“.
Aplikujme si to na očistec! Teraz sa nám zdá, že sme zrelí pre Božie kráľovstvo. Potom však uvidíme, že nie sme hodní. Preto nám Pán dal čas na dozretie. A to je očistec – čas na dozretie pre Božie kráľovstvo.
Ako im môžeme pomôcť my? Dá sa im poslať „pár frankov“, aby sa dali do poriadku?
Svojimi modlitbami, osobným obeťami i obetou sv. omše ubezpečujeme svojich zosnulých, že ich máme radi, pomáhame im aby sa mohli dostať pred Pána. Aj keď nechápeme dostatočne ten princíp duchovnej previazanosti – Spoločenstvo svätých.
Preto je veľmi dôležité aj odpustenie – asi najdôležitejšie. A preto pamätajme: De mortuis nihil nisi bene (O mŕtvych iba dobre!).
Ako to povedal Pán: Zmier sa s ním kým ste ešte na ceste.
Ponúkam ešte pár citátov z Katechizmu Katolíckej cirkvi:
1054 Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do Božej radosti.
1055 Cirkev na základe „spoločenstva svätých“ odporúča zosnulých do Božieho milosrdenstva a obetuje za nich prosby (suffragia), najmä svätú eucharistickú obetu.
1056 Cirkev podľa Kristovho príkladu varuje veriacich pred smutnou a žalostnou skutočnosťou večnej smrti, ktorá sa volá aj „peklo“.
1057 Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.
1058 Cirkev sa modlí, aby sa nik nezatratil: „Pane, nikdy nedopusť, aby som sa odlúčil od teba.“ Ak je pravda, že sa nik nemôže spasiť sám, je pravda aj to, že Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1Tim 2,4) a že jemu „je všetko možné.“ (Mt 19,26) .
1059 „Svätá Rímska cirkev pevne verí a s istotou tvrdí, že… v deň súdu sa všetci ľudia so svojimi telami objavia pred Kristovým súdom, aby vydali počet zo svojich skutkov.“
1060 Na konci čias dosiahne Božie kráľovstvo svoju plnosť. Vtedy budú spravodliví naveky kraľovať s Kristom, oslávení na tele i na duši, a aj sám hmotný vesmír bude premenený. Vtedy bude Boh „všetko vo všetkom“ (1Kor 15,28) vo večnom živote.
Lutiše, 2.11.2023
Úvahy na dnešný deň môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3-dusickova-uvaha
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2757-pamiatka-zosnulych-20