Zach 8, 20-23, Lk 9, 51-56
Všetci máme zoznam toho, ako čo najlepšie využiť náš život.
Je zvyčajne o tom, čo môžeme získať pre svoje šťastie. Ježišov pohľad na šťastie je však v tom, čo dávame. Chceme nasledovať Ježiša, preto je namieste otázka, či sme ochotní urobiť potrebné úpravy v našich zoznamoch, aby sme čo najlepšie využili čas nášho života. Aké úpravy od nás žiada Ježiš?
Čo tak využívať okamihy (čas)? Neuvedomili ste si občas (alebo často?), keď je už neskoro, že niektoré chvíle, ktoré sme dostali na ceste života sú nenávratne preč a už nikdy nám neprídu do cesty?
Maximálne využitie týchto momentov je rozhodujúce pre to, aby sme čo najlepšie využili náš život. Ako sa teda uistiť, že čo najlepšie využijeme chvíle namiesto toho, aby sme sa vyhovárali a stratili veľa možnosti?
Dnešný evanjeliový príbeh je o Ježišovej návšteve Samárie v jeho posledných dňoch na zemi. Hoci bol nesmierne populárny, ľudia ho neprijali, pretože mal namierené do Jeruzalema a Samaritáni Židmi pohŕdali. Naopak to bolo ešte zjavnejšie. Ježiša mali blízko, ale oni ho odmietli a premeškali svoju chvíľu.
A čo apoštoli? Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“
Len nedávno sa spolu s Petrom stretli s Eliášom a Mojžišom na hore premenenia spolu s Ježišom a videli ho v celej jeho sláve. Stretnutie im pripomenulo ako Eliáš zvolal oheň na Bálových prorokov na vrchu Karmel. Prečo to neurobiť znova!
Ježiš by neprijal nič z tohto postoja! Dal jasne najavo, že neprišiel ničiť, ale zachraňovať. Grécke slovo απολλυμι (zničiť) sa používalo vo viacerých významoch vrátane zabitia, amputácie časti tela, smrti, zničenia, plytvania, straty niečoho hodnotného, večného zničenia v pekle a zničenia mesta a ľudí, ktorí tam žijú.
Jakub a Ján chceli ponížiť túto dedinu a chceli to urobiť v mene Ježiša! Ako si mohli myslieť, žeby Ježiš chcel privolať skazu na túto dedinu? Nič také neurobil počas celej svojej služby. Naopak uzdravoval, liečil. Bolesť, ktorú cítili pri odmietnutí, pobúrila ich pýchu a poskytla im výhovorku, aby im spôsobili bolesť.
Niektoré chvíle nám prídu do cesty a keď sú preč, uvedomíme si, že sme sklamali. Je to bolestné, lebo už nikdy nám neprídu do cesty. Prečo? Lebo sme neboli pripravení, možno biblicky povedať – nebdeli sme! Nepripravovali sme sa.
Mohli sa Samaritáni pripraviť?
Mohli. Počuli sme: Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov.
Mohli sa apoštoli pripraviť?
Mohli. Už 3 roky ich Pán Ježiš pripravoval a učil. Lenže oni boli tvrdého srdca.
Môžeme byť my pripravení?
Môžeme. Koľko nás Pán Ježiš učí?! Koľko povzbudení sme počuli?! Koľké roky sme kresťanmi – nasledovníkmi Pána Ježiša?!
Nezahadzujme okamihy života ako Samaritáni. Koľkých tam mohol uzdraviť, koľkým pomôcť?! Ako mu mohli pomáhať apoštoli a oni chcú zvolať kliatbu?!
Ako často tak konáme aj my?!
Turzovka, 3.10.2023
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1446-utorok-26-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3624-utorok-26-tyzdna-22