2 Kor 3, 15 – 4, 1. 3-6, Mt 5, 20-26
Mnohí len zo strachu pred Božím trestom nezachádzajú v konaní zla príliš ďaleko.
A mnohí z nich si myslia, že sa nejako dostanú do Božieho kráľovstva. Možno povedať, že tancujú na hrane medzi dobrom a zlom.
Je to farizejská vypočítavosť. Ježiš nám k tomu hovorí: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Pritom nie je v tejto veci rozhodujúca miera našich zlých, či dobrých skutkov, ale to, akí sme ľudia. Pán pokračuje: Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd.
No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa.
Je to o tom byť dobrý vo vnútri. Byť dobrý je náš (mal by byť) autentický spôsob bytia. Kto chce byť taký, nepozerá či sa ešte dopúšťa všedného hriechu, alebo či už pácha ťažkého hriechu – vyhýba sa hriechu v každej podobe.
Kľúčom do nebeského kráľovstva je väčšia spravodlivosť. Kresťanský postoj predpokladá lásku, ktorá vychádza z vnútorného podnetu a nekalkuluje. Ježiš poslucháčom, aj nám dnes, nepredstavuje zákon, ale správanie Otca. „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48)
Origenes (185-254) predstavuje dva typy dokonalosti ako realizovanie plánu. Architekt vytvorí projekt domu. Dokonalosť dosiahne vtedy, ak je dielo dokončené. Druhý typ dokonalosti spočíva na postupovaní smerom k cieľu. Ak si za cieľ postavíme pravdu, ktorá z definície je vždy pred nami, tak dokonalosť je neustále zdokonaľovanie. Každá dosiahnutá etapa je odrazovým mostíkom, ísť k ďalšej.
Turzovka, 15.6.2023