2 Kor 3, 4-11, Mt 5, 17-19
Spolužiak v seminári: Budem rád keď aj posledný zatvorím dvere v nebi a budem na krajíčku.
Chcel tým vyjadriť, že bude spokojný s hocijakým miestom, len nech tam bude.
Ako chápať túto Ježišovu vetu: Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
Ježiš asi nechcel hovoriť o nerovnosti v Božom kráľovstve, ale o potrebe čim viac poznávať jeho učenie, tak ho prezentovať a najmä podľa neho žiť.
Ako je to s tou nerovnosťou a rovnosťou v Božom kráľovstve? To neviem, ale môžem citovať profesora teológie, Jozefa Uhrína, ktorý nám to kedysi vysvetľoval takto: Malý človek nechce veľké šaty, alebo topánky. Je rád, keď má také, čo sú presne na neho.
Môžeme si v tomto kontexte pripomenúť myšlienku sv. Pavla z prvého čítania: Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
Turzovka, 14.6.2023