Paradoxy dejín sú rozmanité.
Vidíme ich aj pri úcte svätých. Niektorí žili dávno, máločo o nich vieme a predsa sú uctievaní. Dokonca historici musia hľadať dôkazy, že žili. Medzi takých svätcov patrí aj dnešný oslávenec sv. Florián.
Cirkev nám v deň jeho spomienky predkladá meditáciu o novom prikázaní, ktorá nás môže obohatiť. Každopádne sv. Florián vynikal v „novom prikázaní lásky“.
Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium
(Tract. 65, 1-3: CCL 36, 490-492) Nové prikázanie
Pán Ježiš vyhlasuje, že dáva svojim učeníkom nové prikázanie, podľa ktorého sa majú navzájom milovať. Hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ (Jn 13,34)
A nebolo toto prikázanie už v starom Božom zákone, kde sa píše: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19,18)? Prečo teda Pán volá novým to, čo je už také staré? Či preto je novým prikázaním, že nás vyzlieka zo starého a oblieka v nového človeka (porov. Ef 4,22-24)? Nie každá láska obnovuje toho, kto počúva alebo skôr poslúcha, ale iba tá, ktorú Pán odlíšil od telesnej lásky, keď dodal: „Ako som ja miloval vás.“ (Jn 13,34)
Takáto láska nás obnovuje, aby sme boli novými ľuďmi, dedičmi novej zmluvy, spevákmi novej piesne (porov. Zjv 14,3). Takáto láska, milovaní bratia, obnovila aj v minulosti dávnych spravodlivých, tak patriarchov a prorokov, ako neskôr svätých apoštolov, a ona aj teraz obnovuje národy a z celého ľudského pokolenia, rozšíreného po celom svete, tvorí a zhromažďuje nový ľud, telo novej snúbenice, nevesty jednorodeného Božieho Syna, o ktorej sa hovorí v Piesni piesní: „Kto je to tá, čo vystupuje v bielom?“ (Pies 8,5 [gr. LXX]) Isteže v bielom, veď je obnovená. A čím, ak nie novým prikázaním?
Preto sa v nej údy starajú navzájom jeden o druhý: ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy (porov. 1Kor 12,25-26). Počúvajú totiž aj zachovávajú toto slovo: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ (Jn 13,34) Nie tak, ako sa milujú tí, čo zvádzajú (porov. Júd 10), ani tak, ako sa milujú ľudia preto, že sú ľuďmi. Ale tak, ako sa milujú preto, že sú bohmi a všetci sú synmi Najvyššieho (porov. Ž 82,6), aby boli bratmi jeho jediného Syna, a milujú sa navzájom tou láskou, ktorou ich miluje on, aby ich priviedol k cieľu, ktorý im postačí, kde sa ich túžba nasýti dobrodeniami (porov. Ž 103,5). Ich túžbe totiž nebude nič chýbať vtedy, keď bude Boh všetko vo všetkom (porov. 1Kor 15,28).
Takúto lásku nám dáva ten, ktorý povedal: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ (Jn 13,34) Preto nás teda miloval, aby sme sa aj my vzájomne milovali. Tým, že nás miloval, urobil nás schopnými úzko sa spojiť medzi sebou vzájomnou láskou, aby sme ako údy spojené takým lahodným putom boli telom takej vznešenej hlavy.
RESPONZÓRIUM 1 Jn 4, 21; Mt 22, 40
Toto prikázanie máme od neho: * Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Aleluja.
Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. * Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Aleluja.
Modlime sa.
Všemohúci Bože, ty si svätému mučeníkovi Floriánovi udelil milosť, že vlastnou smrťou dosvedčil vieru v Krista; prosíme ťa, na jeho príhovor nás ochraňuj od každého zla a pomáhaj nám, aby sme mali odvahu neohrozene vyznávať vieru v tvojho Syna. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.