1 Kor 15, 1-8 , Jn 14, 6-14
Filip, jeden z dnešných svätcov sa obrátil na svojho Majstra: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“
Bola to odozva na Ježišove slová: Ja som cesta, pravda a život.
Pápež František v tej súvislosti hovorí, že Ježiš je jediná „správna cesta“ kresťanského života a musíme sa neustále pýtať, kde na tejto ceste sme, či nestojíme, či sme nezablúdili. A na tejto ceste možno stretnúť rôzne typy kresťanov.
Svätý Otec ich v rýchlosti vymenúva: kresťania - múmie, kresťania - tuláci, kresťania - tvrdohlaví, kresťania, čo sa zastavili uprostred cesty očarení krásnou panorámou a ustrnuli tam. Títo ľudia pre rôzne príčiny zabudli, že jediná „správna cesta“ – ako to pripomína dnešné evanjelium – je Ježiš, ktorý hovorí Tomášovi: „Ja som cesta“, a Filipovi odpovedá: „kto vidí mňa, videl Otca“.
Kresťan múmia:
Je to kresťan, ktorý „nekráča“, ktorý budí dojem, že je zabalzamovaný: Kresťan, ktorý nekráča, ktorý nenapreduje, je kresťan nekresťan. Nevedno, kým je. Je kresťanom akosi spohanšteným: je tam, nehýbe sa, nenapreduje v kresťanskom živote, nerozvíja blahoslavenstvá vo svojom živote, nekoná skutky milosrdenstva... Je nehybný, akoby bol ,múmiou‘, duchovnou múmiou. A sú takí kresťania, ktorí sú duchovnými múmiami. Nehybní. Nekonajú zlo, ale nekonajú dobro.
Tvrdošijný kresťan:
Na ceste sa prihodí, že si pomýlime cestu, no to nie je tá najhoršia vec. Pre pápeža Františka „je tragédiou tvrdohlavo nástojiť, že ,toto je cesta‘ a nenechať, aby nám Pánov hlas povedal“, že to tak nie je. Aby nám povedal: „Vráť sa späť a vydaj sa pravou cestou“.
Tuláci:
Blúdia v kresťanskom živote. Ich životom je krúženie, tu a tam, a strácajú tak krásu priblíženia sa k Ježišovi, k Ježišovmu životu. Strácajú cestu, lebo krúžia a mnoho ráz ich toto blúdivé krúženie privádza k životu bez východiska: prílišné krúženie sa premieňa na labyrint a potom nevedia, ako vyjsť. Ježišovo volanie sa im stratilo. Nemajú buzolu, ktorá by ich vyviedla von, a krúžia dokola, hľadajú.
Očarení krásnou panorámou:
Sú aj iní, ktorých na ceste zvedie nejaká krása, určitá vec, a zastavia sa v polovici cesty fascinovaní tým, čo vidia, tou myšlienkou, tým návrhom, tou krajinou... A zastavia sa. Kresťanský život nie je okúzlenie: je to pravda! Je to Ježiš Kristus!“
Dnešní oslávenci, Filip a Jakub, nepatrili ani do jednej tejto skupiny - teda po zoslaní Ducha Svätého. Šli za Ježišom, potom v Duchu Svätom s Ježišom.
Otázky:
Kresťanskú cestu sme začali v krste. Ako pokračuje? Zastavila sa? Zablúdila? Neustále krúžim a neviem, kam sa duchovne uberať? Zastavujem sa pred vecami, ktoré sa mi páčia: svetskosť, márnosť“, alebo idem „stále vpred“, „konkrétnym uskutočňovaním blahoslavenstiev a skutkov milosrdenstva?“ Lebo „Ježišova cesta je plná tak útechy a slávy, ako aj kríža. No vždy s pokojom v duši“.
Kde som na tejto kresťanskej ceste? Stojím, zablúdil som, potulujem sa, krúžim, zastavujem sa pred vecami, ktoré sa mi páčia, alebo idem za tým Ježišovým, ktorý povedal: ,Ja som cesta!?‘
Prosba:
A prosme Ducha Svätého, aby nás učil vždy dobre kráčať! A keď sa unavíme, malý odpočinok a vpred. Prosme o túto milosť.
Turzovka, 3.5.2023