Sk 11, 19-26, Jn 10,22-30
V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
Bol to Chanuka alebo Sviatok posvätenia, ktorý sa začína 25. dňa v židovskom mesiaci kislev (nemá presný dátum - koniec novembra) a trvá osem dní. Je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu Machabejcami po jeho znesvätení Antiochom IV. Epifanom. Vola sa aj Sviatok svetiel. K posväteniu chrámu sa totiž viazala zaujímavá legendy. Keď bol chrám obnovený, očistený a následne zasvätený, všimli si, že tam bol olej pre sviečky iba na jeden deň, ale Boh urobil zázrak a olej vydržal osem dní, kým pripravili nový.
Práve počas týchto sviatočných dní došlo k rozruchu. Ježiš uzdravil slepého od narodenia a bolo to práve v sobotu. A navyše uzdravený považoval Ježiša za Mesiáša. Preto Ježiš prišiel do sporu s farizejmi, ktorých prirovnáva k zlodejom a nádenníkom. Sám sa vyhlasuje za dobrého pastiera, ktorý dáva život za ovce. Zároveň hovorí, že mnohí ho prijmú: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Neveriacim farizejom zdôrazňuje: Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
Teda najdôležitejšou vlastnosťou Ježišových ovečiek je, že „počujú“ hlas svojho pastiera. A nasledujú ho. Ako? Tak ako Ježiš, aj my sme povolaní „hovoriť“ svojimi skutkami. Musia to byť skutky milosrdenstva, láskavosti, spravodlivosti.., v súlade s požiadavkou Ježiša Krista.
Turzovka, 2.5.2023