Sk 4, 32-37, Jn 3, 7b-15
Keď starozákonný ľud putoval po púšti z egyptského zajatia, stretával sa veľkými problémami, ktoré si ťažko vieme predstaviť.
Izraeliti sa ťažko s tým vyrovnávali. Keď je unavené telo prichádzajú aj duchovné problémy. Upadali do beznádeje a začali hrešiť voči Bohu. Mojžiš im dal pred oči bronzového hada.
My máme v ťažkostiach života pred očami Ježiša vyvýšeného na kríž. Ježiš preto zostúpil k nám, aby sme mali nádej. Je to vyjadrené v slovách: Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak bol vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Pápež František v tejto súvislosti hovorí, že kresťanstvo nie je filozofická doktrína, nie je to program života na prežitie, mier. Kresťan je osoba vyvýšená na kríži. Najskôr sa Ježiš stal tou osobou, ktorá bola ukrižovaná, aby nás spasila; stal sa hriechom. A tak ako bol medený had na púšti vyzdvihnutý, tak tu bol Boh – Ježiš vyzdvihnutý na kríž, vstal z mŕtvych a zobral hriech za nás. A všetky naše hriechy tam boli. Kresťanstvo nemožno pochopiť bez pochopenia tohto hlbokého poníženia Božieho Syna, ktorý sa uponížil tým, že sa stal sluhom až na smrť na kríži, aby slúžil – kládol život.
Kto hľadí na „Syna človeka" a verí v neho, bude mať večný život. Ten, kto svojím správaním prejavuje vieru v Krista, je predurčený na to, aby ho všetci videli.
Aby sme mohli povstať ako starozákonný ľud vďaka bronzovému hadovi, musíme prijímať znamenie, ktorým Kristus, On uzdravuje svet z jeho chorôb. Nemôžeme ostať „telesný“, lebo prirodzené možnosti človeka nestačia, ale musíme byť pripravení prijať povzbudenie Ducha, ktorý nám pri rôznych príležitostiach ukazuje Kristovu cestu.
Turzovka, 18.4.2023