Ex 12,1-8.11-14, 1 Kor 11,23-26, Jan 13,1-15
„Chápete, čo som vám urobil?“ - pýta sa aj nás Pán Ježiš.
„Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“
Zanechal nám svojou lásku v Eucharistii. Prijímajme ju, a nesme ju ďalej. Ježišovu lásku máme prinášať ďalej, na svojich blížnych, - to je odkaz Pána Ježiša. Nič iné nie je dôležitejšie ako toto!
Často nám nechýba dobrá vôľa, ale väčšinou poriadne nevidíme, ako a v čom by sme mohli slúžiť blížnym. Žobráci nechodia v našej farnosti od dverí ku dverám. Slepí nestoja na kraji našich ciest, aby sme ich mohli prevádzať cez cestu, málo babičiek ide s ťažkými taškami, ako sa o tom písavalo v čítankách, a tak náš plán dobrých skutkov zostáva často nenaplnený.
Hoci, ak máme otvorené očí, je veľa takých, čo potrebujú pomoc.
Musíme sa učiť vidieť, ako sa priblížiť k druhému, musíme hľadať, ako pomáhať bez vtieravosti, ako poslúžiť.
Začiatok lásky je, byť k druhému pozorný: Brať ľudí okolo sebe vážne. Pýtať sa, čo im prospieva, čo im urobí radosť. Byť priateľský: blížiť sa k druhému vľúdne - s úsmevom. Byť otvorený. Pričasto sme uzatvorení ako ulity. Uzatvorení do svojich osobných starostí, záujmov. Je treba otvoriť sa pre druhého, zaujímať sa o neho o jeho starosti. Mať pochopenie pre druhého. Neposudzovať ho podľa svojich názorov a predstav, ale podľa jeho predstav. Vidieť ho z jeho zorného uhlu. Hľadať jeho dobré stránky. Byť ohľaduplný. Mať ohľad na situáciu druhého. Priať druhému dobro. Opanovať svojou závisť, neprajnosť, priať mu, aby sa mal dobre. Uznávať druhého ako dôležitú osobnosť. Zbaviť sa konkurenčného postoja.
Keď sme takto zaostrili svoj pohľad na druhého, môže dôjsť k službe: Môžeme druhého osloviť. Počúvať ho. Mať pre neho čas. Hovoriť s ním - miesto o ňom za jeho chrbtom. Dohodnúť sa s druhým, nie sa s ním znepriateliť. Učiť sa spolu žít, miesto žít vedľa seba. Znášať sa, uznať a oceniť, čo je na druhom dobré. Chcieť radšej pochváliť, než kritizovať.
Toto všetko sa nám určite podarí, keď sa o to budeme usilovne a vážne pokúšať. Horšie nám to pôjde tam, kde je treba niekomu odpustiť; kde je treba uveriť blúdiacemu, že sa môže zmeniť k dobrému, kde je na mieste cítiť s blížnym, miesto aby sme sa od neho odvrátili.
Snažme sa uplatňovať svojou lásku medzi svojimi najbližšími. Tam sa nám to vráti - za lásku bude nám od nich odplatená láskou. Ale cvičme sa v láskavosti i k tým, od ktorých nič dobrého nemôžeme čakať. To je potom už ta úplne nezištná láska Kristova.
Po sv. omší si budeme pripomínať Ježišovu úzkosť na Olivovej hore a jeho zajatie. Nezabudnime si premyslieť Ježišovi postoj k Judášovi. Oslovuje ho priateľ, vychádza mu v ústrety! Dáva mu šancu! Nepotrebujeme aj my taký postoj?
Vo štvrtok doobeda svätí v katedrálnom kostole pán biskup za prítomnosti kňazov diecézy oleje k vysluhovaniu sviatosti a svätenín. Pred časom spomínal ako sa stretol so svätou matkou Terezou ešte vo východnom Berlíne. Povedala mu: Som ochotná pre Ježiša žiť 24 hodín. Pridáš sa ku mne? Budeme dvaja.
Pán biskup nám povedal: Keď prídete do farnosti tiež sa tak opýtajte svojich farníkov kto sa pridá. Kto sa pridá slúžiť Ježišovi v blížnych?
Turkov, 6.4.2023